Témata
Reklama

Rozhovor Jána Košturiaka s Andrejem Bielikem, majitelem a šéfem společnosti BOST o kolaborativních robotech, jejich efektivitě nasazení v praxi, o budoucnosti moderní výroby, ale i o běžném životě podnikatele.

Prof. Ján Košturiak

Vystudoval strojírenství a průmyslové inženýrství, dlouhoudobě spolupracoval s největší evropskou společností pro aplikovaný výzkum Fraunhofer, spolupracoval na vývoji systému Simple++ (dnes PlantSimulation) a na desítkách inovací s nadnárodními i domácími firmami – např. VW, Mercedes, Siemens. Je spoluzakladatel společnosti IPA Slovakia, zemědelského družstva Agrokruh, spolupracuje na vývoji customizovatelného eBiku a jeho aditivní výrobě, buduje vlastní Podnikatelskú univerzitu (www.podnikatelskauniverzita.sk) ve které propojuje inovátory a podnikatele, pracuje v komunitě Dobrý pastier (ozdobrypastier.eu), ve které se nachází 350 lidí z okraje společnosti návrat do života s pomocí podnikatelských aktivit. Inicioval založení partnerské sítě Inovato, jejíž je prezidentem. Žije mezi Varínem na Slovensku a Měrůtkami na Moravě s manželkou Milenou a dětmi Jánem, Lucii a Zuzanou. Věnuje se jízdě na horském kole, turistice a psaní knih.

J. Košturiak: Andrej, čo je hlavný biznis vašej firmy, na čom vyrástla a v čom ste lepší ako konkurenti?

A. Bielik: Základom, z ktorého všetko v našej firme vychádza, je automatizácia a strojárstvo. Firmu BOST budoval môj otec tak, aby stála na viacerých nohách. Najprogresívnejšími oblasťami sú momentálne kolaboratívna robotika a vývoj a výroba montážnych liniek a zariadení na mieru. Aj my narážame na nedostatok odborníkov a ľudí, ktorí sa chcú učiť nové veci. V obrate je najväčším predaj CNC strojov a technológií, kde ponúkame aj moju „srdcovku“ – CNC multicentrum s obrovskou produktivitou transférovej linky, vhodné však pre malé série od stoviek kusov s prestavením na novú výrobu do 15 minút. Máme za sebou aj viacero väčších výskumno-vývojových projektov s univerzitami. Najviac ľudí zamestnávame v dvoch výrobných firmách Stimba a Renometal, kde máme spolu 45 zamestnancov, 16 CNC a 10 klasických strojov.

Perspektívne rozvíjame pokročilé kontajnerové čistiarne odpadových vôd pre obce, kde z fázy prototypov a vývoja prechádzame do fázy uvedenia na trh. V malom sa púšťame aj do zdravotníctva v oblasti fyziatrie, kde chceme pomôcť ľuďom odbúrať chronické bolesti, minimalizovať lieky a potrebu operácii.

Reklama
Reklama
Reklama

„Vyrástli sme na tom, že namiesto ponuky hotových produktov sa snažíme počúvať partnerov a zákazníkov, vnímať ich potreby, spájať veci do nových súvislostí a vytvárať riešenia riešenia. Dlhodobo tak pôsobíme vo viacerých oblastiach, čo má svoje výhody aj nevýhody,“ říká v rozhovoru s Jánem Košturiakem majitel společnosti BOST Andrej Bielik.

J. Košturiak: Dnes sa mnohí majitelia firiem sťažujú, že nemôžu zohnať a udržať kvalitných technikov a programátorov. Tebe sa to darí. Ako?

A. Bielik: Zháňame aj my, asi sme teda všetci v rovnakom klube! Našťastie platí, že ak je stolička pripravená a naozaj potrebná, nejakým zázrakom sa vždy nájde niekto, kto si na ňu sadne. Ak sa nenájde, treba sa pozrieť či je všetko pripravené a nastavené správne. Momentálne sa snažíme budovať povedomie aj prostredníctvom sociálnych sietí. Bol som však vždy presvedčený o osobnom prístupe, určitom vnútornom prepojení a odporúčaniach. Dlhodobo sú stále najlepší kolegovia, ktorí sú buď súčasťou rodiny, alebo k nám prišli na základe rôznych priateľstiev a známostí. Akoby väzba vznikla ešte predtým, ako sa stali súčasťou našej firmy – rodiny. Viacerí mi to dokonca povedali, že roky predtým sa im zdalo, že budú u nás pracovať.

J. Košturiak: Všade sa rozpráva o Priemysle 4.0, v popredí stoja najmodernejšie technológie, ale len málo sa hovorí o človeku. Ako si predstavuješ výrobnú fabriku o 20–30 rokov?

A. Bielik: Pre rovnakú produkciu odhadujem o 80 % menej ľudí, vrátane kustomizovanej výroby v malých a stredných podnikoch. Automatizácia, robotika a umelá inteligencia budú podstatne dostupnejšie. Podľa mňa dôjde na jednej strane k ešte väčšej koncentrácii do nadnárodných mamutov a zároveň k vytvoreniu veľkého množstva mikropodnikov, schopných flexibilne vyvíjať a produkovať kustomizované produkty distribuované globálne práve pomocou mamutov, ktorých zárodky dnes vidíme v Amazone alebo Alibabe.

Dôraz bude kladený na individuálne zručnosti a schopnosti adaptovať sa na rôzne mikrosegmenty znalostí a zručností. Vývoj sa však vďaka dostupnosti informácii zrýchľuje. O 20–30 rokov bude z veľkej časti automatizovaná aj kusová výroba. Vďaka big data dôjde aj k rýchlejšiemu vývoju a vyhľadávaniu nových potrieb a dizajnu úžitkových vlastností s použitím umelej inteligencie, ktoré budeme používať tak intuitívne, ako dnes používame mobil alebo televízor. Je pravdepodobné, že niektoré techniky, ktoré boli len nedávno na hranici našej predstavivosti a science fiction, budú oveľa reálnejšie.

Viem si predstaviť dizajnovanie na základe myšlienkových predstáv, s podporou umelej inteligencie dotiahnuté technické aspekty, s pomocou big data nájdené najvhodnejšie výrobné zariadenia, procesy, technické vlastnosti, materiály, logistika a pod. Po obchodnej stránke to buď pomôže „tlačiť“ to, čo potrebujem na trh, alebo „ťahať“ s pomocou intuitívnej alebo umelou inteligenciou podporovanej identifikácie potrieb a následnou inteligentnou výrobou.

Tá časť ľudí, ktorá sa nebude vedieť adaptovať zmenám, môže mať sklony k obviňovaniu druhých, k frustrácii, depresii a deštrukcii. Zároveň však dôjde k väčšiemu prebudeniu skrytého potenciálu človeka. Mám silnú nádej a vieru v ľudstvo. Po vnútornom prebudení dôjde viac k hľadaniu podstaty kto som a zmene samého seba. Všetko to môže viesť k objaveniu nových socio-ekonomických modelov, resp. inému prerozdeľovaniu zdrojov. Je možné, že to nastane skokovo, keď súčasný stav dosiahne kritickú úroveň svojho potenciálu tak, ako sa to stalo viac krát v našich dejinách.

Pohled do pracovního prostoru obráběcího multifunkčního centra italské společnosti Porta Solutions (zastupované společností BOST), které se skládá ze tří horizontálních obráběcích center se společným výměníkem palet.

J. Košturiak: Zaoberáš sa najmodernejšími strojmi a kooperatívnymi robotmi. V priemysle sa stretávam s rôznymi názormi – od eufórie, že automatizácia vyrieši naše problémy, až po skepsu, že je zase iba módna vlna. Ako vidíš budúcnosť automatizácie a budovania inteligentných podnikov?

A. Bielik: Nedávno som sa bavil s partnerom a predstaviteľom nemeckej firmy Krause-Mauser vyrábajúcej špeciálne stroje priamo pre automobilky. Rozprával mi, ako v osemdesiatych rokoch automatizovali fabriky v Nemecku a aké silné boli očakávania a vyhlásenia v oblasti počítačového riadenia a odbúrania ľudskej práce. S týmto súvisel aj štátom dotovaný výskum a podpora podnikov. Citoval rovnaké heslá, ako sa dnes používajú v súvislosti s Priemyslom 4.0 a povedal mi – pozri ľudia vo fabrikách stále, aj keď podľa našich plánov už mali byť dávno nahradení strojmi.

Vývoj je však medzitým o niečo rýchlejší. To, čo predtým v automatizácii trvalo globálne tridsať rokov, bude teraz trvať len desať rokov alebo ešte menej. História ukazuje, že prežijú a prosperovať budú firmy s vysokou adaptabilitou a automatizáciou, alebo naopak firmy s kreatívnou, individuálnou a manuálnou výrobou a službami.

J. Košturiak: Mnohí majitelia menších a stredných firiem majú problémy s kvalitou, nedostatkom ľudí na rôzne manipulačné alebo montážne činnosti, povrchové úpravy a pod. Keď sa s nimi rozprávam o robotoch, predstavujú si drahé a zložité roboty, ktoré videli v zvarovniach automobiliek. Ty nasadzuješ vo firmách malé koboty. Aké sú doterajšie skúsenosti s ich spoľahlivosťou, univerzálnosťou, flexibilitou a návratnosťou?

A. Bielik: Stimba je na Slovensku oficiálnym distribútorom a integrátorom Universal Robots (UR). UR sú svetovou jednotkou v kolaboratívnej robotike. Viac ako 50 % osadených kobotov vo svete sú práve Universal Robots, ktoré sú cenovo dostupné a s intuitívnym ovládaním. Na Západe sa už nasadzujú vo veľkých počtoch aj v malých firmách. Na Slovensku sme v tejto oblasti ešte v plienkach, záujem je hlavne v stredných a väčších výrobných firmách.

Zo skúseností zo západných firiem som však presvedčený, že ak by dokázali malé firmy nasadiť koboty na monotónne, aj malosériové činnosti, výrazne by to prospelo zdraviu pracovníkov (ľudia pri linkách niekedy končia po desiatich až dvadsiatich rokoch ako invalidi), ich tvorivosti (venovali by sa sofistikovanejšej činnosti) a podstatne by sa zvýšila pridaná hodnota a schopnosť firmy prežiť.

Kolaboratívne roboty majú v sebe integrovaných niekoľko bezpečnostných prvkov a prakticky nepotrebujú dodatočné ochranné oplotenia alebo snímače. Roboty a väčšina komponentov sú dostupné do 1–2 týždňov a základné programovanie zvládne každý, kto vie ovládať smartfón.

Základnou myšlienkou je spolupráca robot-človek, nie nahradenie človeka robotom. Kolaboratívny robot pomôže eliminovať niektoré opakované alebo náročné úlohy s ohľadom čas alebo kvalitu. Kalkulácie preto nestačí robiť len formou úspor mzdových nákladov, ale treba kalkulovať aj zvýšenie „priepustnosti výroby“, zvýšenie produkcie, zlepšenie kvality a odstránenie nepodarkovosti. No a je to aj riešenie nedostatku pracovníkov.

Cena robota UR3 s nosnosťou 3 kg je 19 900 eur, UR5 stojí 23 900 eur a UR10 29 900 eur. K tomu treba pridať pár tisíc za podstavu a zásobník, chápadlo a  inštaláciu. Povedzme, že UR5 s výbavou pre obsluhu CNC stroja aj so zásobníkom stojí do 30 tis. eur. Dá sa dodať do 2 až 4 týždňov, školenie a inštalácia trvajú 1 až 3 dni podľa zložitosti a programovať ich bude vedieť aj bežná obsluha strojov.

UR je bezúdržbový s garanciou 35 000 hodín, dá sa aj splácať na lízing. Pri 10% akontácii na UR5 za 30 tis. eur a lízingu na 5 rokov je splátka cca 480 eur/mesiac. Cena práce človeka môže byť pre porovnanie 1 200 eur. U 80 % spoločností na Slovensku sa návratnosť takejto investície pohybuje v rozmedzí 1 až 2 roky, najmä vďaka zvýšeniu produktivity.

Prvé riešenia bežne vymyslíme a osadíme, avšak snažíme sa naučiť firmy, že sa nemusia spoliehať len na nás ako externého dodávateľa. Snažíme sa im dať podporu tak, aby si vedeli vymyslieť a aplikovať nové koboty sami. Týmto spôsobom sme v poslednej dobe dodali už asi 10 kobotov.

Kolaborativní roboty UR je možné jednoduše integrovat do stávajícího výrobního prostředí. Se šesti flexibilními klouby jsou navrženy tak, aby dokázaly napodobit pohyb lidské ruky.

J. Košturiak: Máš nejaký sen, ktorý by si si chcel vo svojom živote a podnikaní splniť?

A. Bielik: Mať vnútorný mier a šťastie 24/7 nezávislé od pozitívnych aj negatívnych turbulencií v okolitom svete. V podnikaní mať okolo seba skupinu ľudí, kde bude pocit jednoty a niečoho vyššieho, čo nás spája. Tešiť sa z toho, čo bolo, čo máme a čo bude. Zbytočne však nebyť k tomu pripútaný a prirodzene ašpirovať po pokroku a zlepšení v každom aspekte vnútorného aj vonkajšieho života. Naučil som sa, že ak chcem zmeniť svet, musím začať od seba.

J. Košturiak: Si mladý muž a máš za sebou úspešnú firmu. Čo by si odporúčal mladým ľuďom, ktorí chcú podnikať? Aké vlastnosti a schopnosti by mali rozvíjať, aby boli úspešní v povolaní podnikateľ?

A. Bielik: Je veľmi jednoduché o niečom snívať, ťažšie je začať a najťažšie je nevzdávať sa ani po x-tom probléme a nezdolateľnej prekážke. Aj keď sa veci zdajú neriešiteľné, treba mať nádej, chuť, disciplínu, vieru, odhodlanie a nezlomnú vôľu. Cesta sa potom objaví sama.

J. Košturiak: Dˇakujem za rozhovor.

Roman Dvořák

roman.dvorak@mmspektrum.com

Reklama
Firmy
Související články
Pod dvou letech opět na EMO do Hannoveru

Od 16. do 21. září 2019 se uskuteční 22. ročník největšího světového veletrhu zpracování kovů EMO. Megaakce se koná opět v Německu, které je po Číně a USA třetím největším trhem obráběcích strojů na světě. Veletrhu se účastní téměř 2 100 vystavovatelů ze 47 zemí světa. Z České republiky se očekává účast 28 firem na ploše necelých 1 700 m2. Na minulý veletrh v roce 2017 přijelo do Hannoveru z České republiky přes 2 200 odborníků.

Veletržní válka světů

Redakce MM Průmyslového spektra věnovala šanghajskému veletrhu obráběcích strojů CCMT 2018 nemalou pozornost ve zpravodajství, které bylo uveřejňováno na webových stránkách v rubrice Očima redakce. V tomto článku a na přiložených obrázcích jsou zaznamenány veletržní postřehy, čínský kolorit, veletržní statistiky i holá fakta z oblasti čínského průmyslu. Něco málo o čínské výrobní technice a technologiích, které byly prezentovány na CCMT 2018, i pár dalších postřehů, jsme připravili do tohoto vydání.

Ujíždí nám vlak digitalizace?

Rozhovor s Martinem Peňázem ze společnosti Autodesk, nám dává možnost nahlédnout na současnou digitální transformaci optikou, jejichž rámec a obzory se vytvářely dalece před tím, než nás doba covidová naučila přemýšlet a konat jinak a pružněji, než bylo standardem.

Související články
Od konstrukce strojů po parkovací věže

Mezi starší generací strojařů pravděpodobně není nikoho, kdo by neznal původem škodováka Josefa Bernarda z Jičína. Tento strojírenský nadšenec příští rok oslaví své sedmdesátiny. Před třiceti lety po odchodu z místního Agrostroje položil základy společnosti Vapos, která dává perspektivní práci patnácti desítkám lidí z Jičína a blízkého okolí.

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama
Související články
CIMT Peking, Část 1. Obecný pohled

V předvelikonočním týdnu se v Pekingu uskutečnil veletrh obráběcích strojů CIMT 2019. V asijském regionu se jedná o obdobu veletrhu EMO Hannover. A stejně jako EMO je velkou měrou národní výstava německé výrobní techniky, tak CIMT je převážně čínský. V tomto prvním vstupu se podíváme na letošní ročník trochu s odstupem, aniž bychom se zaměřili na konkrétní exponáty.

Praktický výzkum nám dělá svět lepším

Prof. Ing. Milan Gregor, PhD. se narodil v Prievidzi a dětství prožil v Necpaloch. Zde u příležitosti oslav 600. výročí první písemné zmínky byl v roce 2015 oceněn Cenou primátorky Prievidzy za mimořádné zásluhy v rozvoji hospodářství, vědy a techniky a šíření dobrého jména Slovenské republiky v zahraničí.

Perspektivy čínského draka

Již několik let vám pravidelně v tomto čase přinášíme reportáže ze dvou klíčových strojírenských veletrhů celého asijského kontinentu, které jsou určitým barometrem srovnání postupného vývoje čínských výrobců obráběcích strojů a komponent, ale i pohledem na zvolené marketingové strategie nadnárodních společností při jejich penetraci na zdejší čínský trh – největší a nejprogresivněji rostoucí na světě. V lichých letech se v Pekingu v dubnu koná veletrh CIMT (China International Machine Tool Show), v sudých přibližně ve shodné době pak v Šanghaji veletrh CCMT (China CNC Machine Tool Fair). Aktuální postřehy z každého dne veletrhu jsme přinášeli prostřednictvím redakčního portálu mmspekturm.com a sociální sítě facebook, s tradičním komplexnějším pohledem na veletrh a čínský komoditní trh jako takový přicházíme nyní.

Získané zkušenosti inovacemi pro zákazníky

Průmysl 4.0 je aktuální výzvou pro výrobce obráběcích strojů. Vlastní znalosti této problematiky uživatelů se na jeho implementaci do reálného provozu podílí velkou měrou a přispívají ke snadnějšímu zvládnutí cesty vedoucí k většímu propojení od výrobců strojů, přes jejich provozovatele až po odběrate dílů na strojích vyrobených. Podívejme se na zkušenosti společnosti Mazak v této oblasti.

Chceme svítit

Povědomí o bývalém vojenském prostoru Stříbro v západní části naší republiky přinášejí buď vzpomínky osobního rázu, nebo přicházejí skrze narukované, kteří zde společně, převážně s romskými spoluobčany z tehdejšího východu Československa, v tankových praporech chránili naši republiku proti vpádu západních imperialistů. Doba se naštěstí změnila. Nyní je to rozvíjející se region jak díky blízkosti k Německu a hlavní dálniční tepně, tak i zásluhou generace techniků, kteří se zde kolem plzeňské Škody zrodili a po jejím rozpadu a rozmělnění se vydali na cestu soukromého podnikání ve strojírenském oboru. Do jedné z takových firem, nacházející se v Kladrubech u Stříbra, jsem se vypravil. Důvodem byla ukázka vzniku a růstu dalšího partnerství s dodavatelem technologií obrábění, společností Mazak.

Lesk a bída českých obráběcích strojů

Česká republika, resp. tehdejší Československo, mělo bohatou historii ve výrobě obráběcích strojů. Kde v období největší slávy byli ve svých inovačních počinech současní světoví lídři, když např. kovosviťácký konstruktér Ladislav Borkovec se již v roce 1977 začal zaobírat myšlenkou multifunkčního soustružnicko-frézovacího stroje? Přes dřevěný kinematický model, který si vytvořil doma v dílně, vedla dlouhá cesta až k prototypu prezentovanému  na EMO v Paříži v roce 1980. Po vyrobení 45 strojů řady MCSY, které nenazval nikdo jinak než „Boháro“, byla z ekonomických důvodů a nedostupnosti kvalitní řídicí elektroniky bohužel výroba v tehdejším Kovosvitu ukončena. Dva bývalé kovosviťáky, srdcem i duší, Jiřího Mindla a Vladislava Čítka, jsem díky jejich letitým zkušenostem celoživotního zasvěcení oboru obráběcích strojů požádal o rozpravu nad současným stavem tuzemského oboru výrobních strojů a nad tím, jaké jsou jeho případné perspektivy.

Na cestě ke zrození stroje, část 5: Zakázka

Série deseti článků, jejichž autorem je konstruktér Michal Rosecký, popisuje proces výroby obráběcího stroje. Krok po kroku nás provází tímto náročným procesem, na jehož závěru je po stránce vývoje a výroby rentabilní moderní výrobní zařízení s inovativními prvky, o které trh projeví zájem a po uvedení do provozu přinese zákazníkovi deklarovanou profitabilitu, technické parametry a návratnost investic.

Soumrak strojírenských bohů

Až do nedávné doby, dalo by se říci před covidem, bylo jednání některých tradičních firem vyrábějících obráběcí stroje bez pokory, a někdy hraničilo až s arogancí. Jednání bez úcty nejen vůči zákazníkům (což zní přímo drze), ale také vůči partnerům dodávajícím subdodávky, vysokým školám a také spolupracujícím partnerům. Mají za sebou přeci tradici desítek let, kdo jim bude co radit, jak mají jednat a dělat. Nikdo přeci. A nyní? Padla kosa na kámen a otupila se, možná se i pokřivilo ostří.

Nastal čas očisty a posílení

V rámci našeho seriálu podnikatelských příběhů vám představujeme lidi s mozkem a srdcem na pravém místě, kteří celý svůj profesní život věnují tvorbě firemního ekosystému pro společenské uspokojení a profesní realizaci svých zaměstnanců podílející se na vzniku produktu, jež zajistí stabilitu a perspektivu pro další léta existence firmy. Tentokráte jsme hovořili s ing. Lubošem Švecem, který před 27 lety zprivatizoval tehdejší Teslu Vráble nedaleko slovenské Nitry, kde nyní naleznete špičkový strojírenský provoz.

Fórum výrobních průmyslníků

Dnešní téma anketní otázky se týká oblasti procesů neustálého zlepšování, které zvyšuje efektivitu činností a samozřejmě - finanční úspory. Jakým způsobem jsou vaši zaměstnanci do těchto procesů (např. podávání zlepšovacích návrhů) přizváni a jak na dosaženém výsledku participují?

Reklama
Předplatné MM

Dostáváte vydání MM Průmyslového spektra občasně zdarma na základě vaší registrace? Nejste ještě členem naší velké strojařské rodiny? Změňte to a staňte se naším stálým čtenářem. 

Proč jsme nejlepší?

  • Autoři článků jsou špičkoví praktici a akademici 
  • Vysoký podíl redakčního obsahu
  • Úzká provázanost printového a on-line obsahu ve špičkové platformě

a mnoho dalších benefitů.

... již 25 let zkušeností s odbornou novinařinou

      Předplatit