Odborně-vzdělávací a zpravodajský portál z oblasti strojírenství a navazujících oborů
Články >> Praktický výzkum nám dělá svět lepším
Chcete dostávat MM Průmyslové spektrum ZDARMA až do Vaší schránky? Více informací zde.

Praktický výzkum nám dělá svět lepším

Prof. Ing. Milan Gregor, PhD. se narodil v Prievidzi a dětství prožil v Necpaloch. Zde u příležitosti oslav 600. výročí první písemné zmínky byl v roce 2015 oceněn Cenou primátorky Prievidzy za mimořádné zásluhy v rozvoji hospodářství, vědy a techniky a šíření dobrého jména Slovenské republiky v zahraničí.

Už před tím získal významná ocenění: Osobnost vědy a techniky (2008) a Ocenění za dlouhodobý přínos v oblasti zvyšování produktivity ve Slovenské republice (2012). V roce 2013 převzal nejvyšší státní vyznamenání Slovenské republiky, Řád Ľudovíta Štúra I. třídy za mimořádné zásluhy v rozvoji hospodářství, vědy a techniky a šíření dobrého jména Slovenska v zahraničí.

Už od mládí byly jeho zájmy spojené s technikou a důležitou osobou v jeho rozvoji byl jeho otec: „To, čo bolo pre mňa objavné, boli hračky a mechanizmy, ktoré vyrábal môj otec. Pre mňa to vtedy bolo niečo nepoznané, tajné. Vo vede stále existuje veľa tajomstiev, takých ‚vedeckých zázrakov‘. Je to všetko o poznaní.“


Prof. Ing. Milan Gregor, Ph.D.
Studoval na SPŠ stojní v Partizánském a pokračoval v inženýrském studiu oboru Stavba integrovaných výrobních strojů a zařízení na SVŠT v Bratislavě. Od roku 1984 působí na Strojírenské fakultě Žilinské univerzity. Zde v roce 1989 obhájil dizertační práci Modelování automatizovaných výrobních systémů. Prací Modelování a simulace v plánování a řízení výroby se v roce 1993 habilitoval na docenta na Materiálově-technologické fakultě STU v Trnavě. Za další čtyři roky byl na Žilinské univerzitě inaugurovaný za profesora v oboru Inženýrství a řízení průmyslu. 
Nyní působí jako profesor na Katedře průmyslového inženýrství Strojní fakulty Žilinské univerzity v Žiline. Absolvoval mnohé výzkumné a přednáškové pobyty po celém světě. Je členem vědeckých rad univerzit ve Slovenské republice a v Polsku, od roku 1996 je členen amerického Institute of Industrial Engineering (IIE). Spoluzakládal Slovenské centrum produktivity, věnuje se automobilovému průmyslu.


Praxe

MM: Jaké cíle si stanovila vaše společnost Central European Institute of Technology, zkráceně CEIT?

Prof. Gregor: S podnikaním sme začali hneď po nežnej revolúcii. Skúšali sme robiť projekty na univerzite, to nefungovalo. V roku 1990 bolo podnikanie na univerzite nepredstaviteľné, ešte doznieval socializmus. Dôvodom, prečo sme na univerzite začali uvažovať s podnikaním, bola skutočnosť, že najtalentovanejší študenti, s ktorými sme niekedy spolupracovali viac ako šesť rokov, odchádzali a to, čo vyskúmali, sa strácalo. Na univerzite neboli voľné pracovné miesta pre výskumníkov a vývojárov. Tak sme ich začali postupne vytvárať mimo univerzitu a nakoniec z toho vniklo úspešne podnikanie a výborná firma, ktorá zamestnáva na 250 inžinierov a výskumníkov, mnohých s doktorátmi, a ďalších inovatívnych ľudí v dodávateľských firmách. Patril som medzi zakladateľov spoločnosti CEIT. Táto spoločnosť bola pokračovateľom činnosti Slovenského centra produktivity, SLCP, založeného roku 1998. Obidve inštitúcie vznikli ako spin offy Žilinskej univerzity. Hlavným cieľom CEIT bolo vytvárať pokrokové inovačné riešenia a rýchlo ich komercionalizovať v priemysle. To sa nám darí, svedčia o tom stovky úspešných projektov, realizovaných hlavne v automobilovom priemysle. Naše produktové skupiny – autonómne mobilné robotické systémy pre logistiku, automatizované produkčné linky a virtuálne trenažéry sú známe v celej Európe.

MM: A jaké zde bylo vaše postavení?

Prof. Gregor: Pracoval som ako predseda predstavenstva a neskôr ako predseda dozornej rady. Aj keď išlo o vrcholové riadiace funkcie, nikdy som to tak nevnímal. Stále som pracoval spoločne s kolegami na inováciách a realizácii inovačných projektov. Tam som sa cítil komfortne a platí to dodnes. Rozumiem technológiám a baví ma vymýšľať nové veci, vyvíjať prototypy, organizovať rozbeh komerčných aktivít a budovať firmy. Hovoria o mne, že som vizionár. No ja som sa snažil vždy veci vnímať komplexne, odhadovať kam sa bude uberať ďalší vývoj a hľadať spôsoby ako predbiehať očakávania zákazníkov.

MM: Kam firma míří dnes?

Prof. Gregor: Dnes má CEIT tri hlavné rozvojové smery, sú nimi: mobilná robotika a automatizácia pre adaptívnu logistiku; digitálny podnik a digitálne dvojča továrne – Factory Twin; meranie, analýza a zvyšovanie produktivity. V rámci týchto smerov sú vyvíjané nové technológie a produkty. Príkladom sú mobilné roboty s komplexným riadením, mobilné automatizované platformy s kooperatívnymi robotmi, technológiou Internetu vecí, vizuálnou navigáciou a tým, čo dnes označujeme ako produktový cloud. Nasadenie skupiny dvoch či troch mobilných robotov sa môže javiť ako relatívne jednoduchá úloha. Ak ale takýchto mobilných robotov simultánne pracuje 400, každé pracovisko vo výrobe má automatickú nakladaciu a vykladaciu stanicu, manipuláciu zabezpečujú priemyselné roboty, mobilné roboty pracujú v rôznych prevádzkach, majú autonómne správanie a ich činnosť musí byť synchronizovaná s taktom montážnej linky, potom pre optimalizáciu takéhoto komplexného systému je už potrebné využívať úplne nové metódy. Pre riadenie komplexných logistických systémov v súčasnosti vyvíjame multiagentný systém riadenia. Pre lokalizáciu pohybu všetkých objektov vo výrobe využívame lokalizačný systém, pracujúci v reálnom čase RTLS – Real Time Location System, ktorý vyvinula inovatívna firma SEWIO z Brna. Na jeho báze vznikli naše ďalšie riešenia pre navigáciu transportných prostriedkov, kontrolu bezpečnosti apod. Vyvinuli sme nový produkt Factory Twin, ktorý umožňuje monitorovanie, vizualizáciu a emuláciu komplexných produkčných systémov. Prioritným smerom pre naše budúce riešenia je adaptívna logistika, schopná rýchlej rekonfigurácie. V súčasnosti, v spolupráci so Žilinskou univerzitou, vyvíjame koncept kompetenčných ostrovov pre montáž v automobilovom priemysle. CEIT v súčasnosti mení svoju stratégiu a od produktov prechádza ku dodávkam komplexných riešení.


Smart factory pohledem společnosti CEIT

Výroba budoucnosti

MM: Kdysi jste zmínil, že vaším snem je převzetí mnoha výrobních oblastí stroji, které ušetří namáhavou práci lidí.

Prof. Gregor: Výrobné systémy čaká nová revolúcia a zmeny budú veľmi rýchle. Ťažko si ich dnes vieme predstaviť, pretože revolúcia vo výrobe zmení vlastnú podstatu výrobných činností. Priemysel sa v strednodobom horizonte bude rozvíjať s podporou troch integrovaných svetov: digitálneho, reálneho a virtuálneho, čo vytvára podmienky pre využívanie metód globálnej optimalizácie komplexných priemyselných systémov. To, čo bude urýchľovať ďalší rozvoj, je pokrok v oblastiach: biotechnológií, nanotechnológií, genetiky a umelej inteligencie – BNGAI.

Pred rokom 1990 sme s prof. Jánom Košturiakom v Žiline experimentovali s viacerými novými prístupmi. Vtedy vo svete silno rezonovala téma počítačom integrovanej výroby, bez obslužných výrobných buniek, výrobných ostrovov. V tom období sme podniky budúcnosti vnímali hlavne ako úplne robotizované a automatizované systémy, pracujúce bez ľudí. Po roku 1990 prišlo vytriezvenie a hľadali sa riešenia s nízkymi nákladmi, dnes známe ako štíhla výroba. Patrili sme medzi priekopníkov v zavádzaní týchto riešení v Československu. Aj potenciály štíhlej výroby pre zvyšovanie produktivity sa rýchlo vyčerpali. Výrobné systémy a trhy sa dynamicky menili, prudko rástla komplexnosť a východiskom pre jej riešenie sa stala digitalizácia. Tá sa v súčasnosti rozvíja v troch hlavných smeroch: digitálnom inžinierstve, adaptívnych výrobných systémoch a podnikových sieťach. Podniky budúcnosti dnes vnímame ako komplexné holonické systémy, ktoré musia byť schopné: automaticky zbierať informácie o svojom okolí, adaptívne reagovať na všetky zmeny, vzájomne kooperovať, učiť sa a získavať nové znalosti (umelá inteligencia), samostatne organizovať svoje prvky, rýchlo sa rekonfigurovať (zmena kapacity a funkcionality, škálovateľnosť), autonómne sa rozhodovať, dokázať automaticky identifikovať a odstraňovať poruchy aj byť schopné bezpečne kooperovať s ľuďmi.

Ak by som sa na ďalší vývoj pozrel z pohľadu technológií, tak za posledných 30 rokov sa technologický spôsob výroby zmenil len veľmi málo. Z vývojových laboratórií sa do výroby začínajú postupne presúvať aditívne technológie, známejšie ako 3D tlačiarne. Táto technologická zmena predstavuje malú technologickú revolúciu. Oveľa významnejšiu revolúciu však prinesie uplatnenie nanotechnológií vo výrobe. Sme pri štarte novej technologickej éry ľudstva, ktorá môže zaistiť blahobyt a hojnosť pre všetkých. Digitalizácia a umelá inteligencia sú jej predvojom.

MM: Říkal jste, že by takové podniky budoucnosti mohly být pro Slovensko obrovskou hybnou silou rozvoje. Změnilo se to?

Prof. Gregor: Tieto slová som vyslovil v roku 2014. Na Slovensku dnes pôsobia najväčšie nadnárodné korporácie, ktoré u nás vybudovali výrobné kapacity na špičkovej svetovej úrovni. Investovali na Slovensku nie preto, že sa im páči naša krajina, ale preto, lebo tu bola lacná a vysokokvalifikovaná pracovná sila a výhodné podmienky na podnikanie. Pracovná sila sa rýchlo vyčerpala. V roku 2019 Slovensko zúfalo bojuje s nedostatkom pracovnej sily. Musíme zamestnávať pracovníkov zo zahraničia. Jediným riešením, ktoré môže u nás trvalo udržať rozvojové trendy, sú technologické inovácie a rýchle uplatňovanie najnovších poznatkov v praxi. Podniky budúcnosti sú jednou z ciest trvalej udržateľnosti a musia sa naučiť projektovať, budovať a prevádzkovať ich naši ľudia. Aj podnik je produkt, ktorý možno predávať. O to sa snažíme aj my v slovenskej firme CEIT.

MM: Součástí fabrik by měly být i inteligentní rozhodovací systémy.

Prof. Gregor: Dnes riadime výrobné systémy podobne ako lekári liečia chorých. Diagnostikujeme možné problémy, kategorizujeme ich a „liečime“ podľa zaužívaných a overených postupov. Teda reagujeme na vznikajúce odchýlky. Budúca výroba a jej organizácia sa budú postupne približovať viac emergentnému fungovaniu živých organizmov, ako mechanickým automatom.

Riadenie podnikov a ich výrobných systémov sa bude rýchlo meniť. Najefektívnejšie a najvýkonnejšie výrobné systémy sú dnes reprezentované biologickými systémami. Tie sú založené na jednoduchých procesoch, vytvárajú obyčajne jednoduchú geometriu – lineárne reťazce – a využívajú samostatné interakcie – samostatnú montáž, skladanie – pre automatické vytváranie funkčných štruktúr. Príroda vytvorila biologické systémy a prostredníctvom evolúcie umožnila ich ďalší vývoj smerom k najvyššej forme organizovanej hmoty – inteligentným systémom. Tam smeruje aj dnešný vývoj systémov riadenia výroby. Ak bolo v minulosti riadenie reaktívne, tak dnešnou požiadavkou je prediktívne, proaktívne riadenie. Takéto riadenie vyžaduje procesné dáta v reálnom čase a rýchle algoritmy pre ich spracovanie. Zber dát zaisťujú tisíce inteligentných snímačov a senzorov, ktoré musia dáta spracovať už na mieste zberu, aby bol redukovaný čas prenosu informácie do rozhodovacieho miesta. Ani najmodernejšie komunikačné systémy nie sú schopné prenášať v reálnom čase všetky dáta. Keď lepšie porozumieme procesom, ktoré sú reprezentované našimi dátami – deskriptívna analytika, začína nám dávať zmysel, prečo sa dejú veci vo výrobe práve určitým spôsobom – diagnostická analýza. Rýchle algoritmy umelej inteligencie hlbokého učenia sú už dnes schopné zo získaných dát vyhľadať a selektovať potrebné informácie a na ich základe uskutočňovať predikcie budúceho správania sa výrobného systému. Na základe diagnózy môžeme teda uskutočňovať predikcie o budúcom správaní – prediktívna analytika – a nakoniec začať aktívne konať na základe získaných znalostí. Keď sme schopní robiť kvalitné predikcie, môžeme začať plánovať naše budúce aktivity. Budúce komplexné výrobné systémy budú riadiť agenty, preto hovoríme o multiagentných systémoch riadenia. Aby človek dokázal s takýmito systémami komunikovať a ovládať ich, musia vzniknúť nové komunikačné rozhrania, HMI – Human Machine Interface, pre komunikáciu v prirodzenom jazyku či ovládanie objektov mysľou.
Ako prechodné riešenie od dnešných systémov riadenia ku vyššie popísaným budúcim riešeniam sa môžu stať prístupy vzdialeného riadenia tovární – priamo z domu alebo z veľkých miest, označované ako Telefacturing, s ktorými sa experimentuje v USA.

Digitální dvojče v procesu montáže automobilu

Ohlédnutí

MM: Na Slovensko zavítal japonský expert na produktivitu, který vás seznámil s jimi používanými metodami výroby. Jaký byl přínos jeho návštěvy?

Prof. Gregor: V roku 1997 som oslovil slovenskú vládu a presvedčil som ju o potrebe spolupráce s Japonskom, v oblasti zvyšovania produktivity. Minister hospodárstva ma preto vyslal do Japonska na prieskum terénu. Po návrate naša vláda podpísala s Japonskom bilaterálnu dohodu o spolupráci. Praktickým výsledkom bol príchod pána Isao Matsudu, experta na produktivitu, do vtedajšieho Slovenského centra produktivity SLCP, kde pôsobil od roku 1999 do roku 2004. Absolvoval som s ním stovky pracovných ciest, rokovaní po celej Európe a spolu sme riešili praktické projekty zvyšovania produktivity v našich podnikoch. Trénoval mňa a mojich spolupracovníkov v japonských technikách výrobného manažmentu. Organizoval pre nás dlhodobé praktické tréningy priamo v japonských podnikoch. Čo mi najviac imponovalo v tom období, to boli skupiny japonských expertov, bývalých vysokých riadiacich a prevádzkových manažérov z veľkých japonských firiem – Sony, Toyota, Nippon Steel atď., ktorí prichádzali na Slovensko a spolu so mnou realizovali prevádzkové audity vo vybraných slovenských podnikoch. Boli to skromní ľudia, perfektní odborníci, veľa nás toho naučili a my sme získané poznatky a zručnosti neskôr využívali pri riešení projektov v našich podnikoch.

MM: Japonské metody výroby byly příčinou „japonského zázraku“ od 60. let minulého století. Mají stále co říci?

Prof. Gregor: Japonské techniky vychádzali zo zdravého rozumu. Japonci veľa nového nevymýšľali, zozbierali vo svete všetky metódy a techniky, ktoré mali potenciál a mohli byť využité pri odstraňovaní plytvania a zvyšovaní produktivity. Z týchto techník vytvorili systém, dnes známy ako štíhla výroba. To je ich hlavný prínos. Celému úsiliu zlepšovania dali jasný cieľ. Zamerali sa na totálnu redukciu priebežných dôb vo výrobe a tvorbu hodnoty. Verili, že ak materiál rýchlo a plynule pretečie výrobou, nestačia sa naň nabaliť režijné náklady. Ak bolo treba niektoré činnosti automatizovať, využívali nízko nákladovú automatizáciu. Celý postup zlepšovania maximálne zjednodušili a vytrénovali pre jeho využitie operátorov. Každého operátora vnímali ako priemyselného inžiniera. Všetci zamestnanci firmy fungovali ako zlepšovatelia.

Techniky a pravidlá štíhlej výroby je možné uplatňovať trvale. Jej najväčšie prínosy však boli realizované v posledných dvoch dekádach dvadsiateho storočia. Rast komplexnosti produktov a produkčných systémov či drastická redukcia času uvedenia výrobkov na trh – time to market – si vyžadujú využitie nových prístupov a technológií. Východiskom je nová priemyselná revolúcia charakteristická: robotizáciou, digitalizáciou, kyberneticko-fyzikálnymi systémami, Internetom vecí, cloudovými systémami, simuláciou a optimalizáciou, metódami umelej inteligencie, aditívnymi technológiami, tým, čo je dnes označované pojmom Industry 4.0.

MM: Jste s panem Matsudu v kontaktu?

Prof. Gregor: Áno, som, aj keď už je to starý pán. CEIT organizuje každý rok v Žiline Národné fóra produktivity – od roku 2018 už pod názvom Smart Factory. Pán Matsuda sa spoločne s manželkou zúčastňuje na výročných konferenciách. Naposledy bol v Žiline v októbri roku 2017.

Umělá inteligence ve službách výroby

MM: V Německu je Industrie 4.0 hnací silou rozvoje. Připadá mi ale, že jde jen o marketing.

Prof. Gregor: Marketing je súčasťou každého procesu zmeny, ktorý má byť úspešný. Nie je na tom nič zlého. Ja chápem Priemysel 4.0 ako dlhodobý proces. Ako v iných prípadoch, aj v prípade Priemyslu 4.0, má toto hnutie svojich zástancov i odporcov. Prof. Vladimír Mařík z ČVUT v Praze ukázal, že štvrtá priemyselná revolúcia je skutočnou revolúciou – je riadeným procesom. Digitalizácia je hnacou silou tejto revolúcie a kyberneticko-fyzikálne systémy sú nástrojom pre realizáciu zmien. V jej priebehu sa menia viaceré základné paradigmy. Zmeny nadobúdajú exponenciálny charakter. Revolučné zmeny stavajú na minulých úspechoch a využívajú všetko dobré z existujúcich riešení, ináč by to nemalo zmysel.

Nemecko patrí medzi najsilnejších priemyselných výrobcov vo svete s najvyšším inovačným potenciálom. Zo svojej skúsenosti viem, že keď Nemci s niečím začnú, tak to aj dovedú do úspešného konca. Naša firma CEIT patrí medzi vedúce slovenské spoločnosti vo vývoji a aplikáciách riešení pre Priemysel 4.0. Na označení nezáleží, záleží na obsahu a schopnosti úspešne ho implementovať.

MM: A umělá inteligence?

Prof. Gregor: Základnými kameňmi štvrtej priemyselnej revolúcie sú digitalizácia a kyberneticko-fyzikálne systémy, podporené pokrokovými technológiami, medzi ktoré patrí aj umelá inteligencia. Už v roku 1993 navrhol prof. H. J. Warnecke decentrálne štruktúry – fraktály – pre nové výrobné prostredie, čím vyprovokoval v Nemecku úvahy o kyberneticko-fyzikálnych systémoch.

Priemysel 4.0 je vízia, naznačujúca cestu, ktorou by sa mali podniky uberať. Každý podnik si však musí hľadať svoju vlastnú cestu a spôsoby, akými uplatní nové technológie a princípy. Každý podnik musí definovať vlastný spôsob migrácie svojich technológií a systémov na štandardy Priemyslu 4.0.

Umelá inteligencia predstavuje obrovské potenciály v ďalšom rozvoji výroby. V oblasti umelej inteligencie prebieha búrlivý, no pred verejnosťou utajený vývoj. Prognostik a úspešný vynálezca, riaditeľ výskumu vo firme Google, Ray Kurzweil, hovorí o konvergencii, tvrdí, že ľudská a strojová inteligencia sa postupne približujú až nakoniec splynú. Odhaduje, že už v roku 2045 budú počítače inteligentnejšie ako človek. Tento časový bod je označovaný ako singularita. Čo bude nasledovať po singularite nedokáže dnes nik predikovať.

Vedci sa v súčasnosti pokúšajú definovať prvky a úroveň „všeobecnej“ inteligencie, ktorá predstavuje hraničnú inteligenciu človeka, ktorú označujú symbolom AGI (Artificial General Intelligence). Exponenciálny vývoj v oblasti umelej inteligencie bude viesť k superrýchlemu prekročeniu inteligencie človeka a vzniku takzvanej umelej superinteligencie – ASI (Artificial Super Intelligence), keď ďalšie zdokonaľovanie umelej inteligencie už budú vykonávať počítače.

MM: Myslíte si, že již lze výpočetní technice svěřit důležitá rozhodnutí?

Prof. Gregor: Myslím si, že určite nie. Aj keď už žijeme v čase, keď stroje v mnohých oblastiach začínajú riadiť ľudí, v žiadnom prípade by sme nemali dovoliť, aby dôležité rozhodnutia robili bez dozoru človeka.

MM: Jak se ověřuje kvalita řídicích systémů?

Prof. Gregor: Na testovanie riadiacich systémov existuje celý súbor metód. Jednoduché metódy umožňujú trasovanie, animáciu a vizualizáciu. Štandardne sú využívané simulačné metódy a pri overovaní riadiacich programov bývajú rozšírené aj o emulačné funkcionality. V prípade komplikovaných systémov, akými sú napríklad robotizované výrobné bunky, je využívaná virtuálna realita a technológia známa ako digitálne dvojča. Tieto systémy sú využívané pre virtuálne uvádzanie do prevádzky – Virtual Commissioning – a ich hlavným cieľom je redukovať čas na bezpečné uvedenie systému do prevádzky – Ramp up Time.

MM: Za svůj život jste dokázal spoustu věcí. Máte z toho radost?

Prof. Gregor: Je dobrý pocit pozorovať minulé úspechy, no život ide ďalej a ja vidím nové výzvy. Pozerám sa do budúcnosti. Snažím sa porozumieť, čo prinesú dnešné zmeny v budúcnosti a hľadať spôsoby, ako sa na takéto zmeny pripraviť. Rakúsky ekonóm J. Schumpeter hovoril o pozitívnej deštrukcii, o búraní starého a jeho nahradení novým, efektívnejším. Tak to robí príroda. Inovácie vyžadujú odvahu a trvalé úsilie. Dnešný svet je oveľa dynamickejší, ako to bolo v posledných dekádach 20. storočia. To, čo bolo progresívne pred piatimi rokmi, sa stalo rutinou, ktorú môžu využívať všetci konkurenti. Vývoj nemožno zastaviť. Je ťažké porovnávať procesy v našich továrňach deväťdesiatych rokov minulého storočia s tými dnešnými. Ľudstvo dosiahlo v relatívne krátkom čase obrovský technologický pokrok, je to úcty hodné. No na druhej strane ešte stále vo svete existuje strašná chudoba, vojny, konflikty. Toto nie je o peniazoch, investíciách, umelej inteligencii, robotoch, je to o morálke a postoji ľudí.


Nasazení logistických prvků v praxi. Společnost CEIT s těmito vozíky uspěla v evropské soutěži Automotive Logistic Networks.

Rodina a přicházející generace

MM: V medailonu z roku 2013 jste slíbil sám sobě, že se budete víc věnovat rodině. Povedlo se to?

Prof. Gregor: Je to ironické. Bol som v neustálom pohybe, veľa som pracoval, cestoval, prednášal a vnímal som to ako niečo normálne, ako niečo, čo tak musí a má byť. Začiatkom roku 2014 som ťažko ochorel a takmer pol roka som absolvoval operácie. Zrazu sa mi prevrátili hodnoty a na život som sa začal pozerať ináč. Dostal som druhú šancu a snažím sa viac času tráviť s rodinou. Vypustil som veľa aktivít a snažím sa sústreďovať na to najdôležitejšie.

MM: Ale máte pokračovatele…

Prof. Gregor: Som šťastný človek. Mám dvoch synov, na ktorých som hrdý, aj keď im to často nepripomínam. Obidvaja študovali na Žilinskej univerzite a ďalej na nej pôsobia. Obidvom sa darí, cestujú, absolvujú výskumné pobyty na špičkových univerzitách. Starší sa venuje umelej inteligencii a hlbokému učeniu a pôsobí na University of Berkeley v Kalifornii. Mladší sa vrátil z USA, je priemyselný inžinier a okrem teórie a výskumu má za sebou už aj prvé úspešné projekty v našej firme. Je spoluautorom konceptu Factory Twin, ktorý vyvíja a zavádza naša firma CEIT.

MM: Máte poselství pro ty, kteří chtějí jít ve vašich šlépějích?

Prof. Gregor: Vyštudoval som klasickú strojarinu, navrhovanie integrovaných výrobných strojov a zariadení. Bolo to náročné štúdium, no poskytlo mi výborný základ do ďalšieho života. V praxi som zistil, že ma viac oslovuje projektovanie celých tovární, a preto som sa postupne preorientoval na priemyselné inžinierstvo. Priemysloví inžinieri sú integrátormi, musia mať široký rozhľad, ovládať veľa technológií, metód, rozumieť potrebám ľudí, organizácii práce a fenoménu produktivity. Je to krásne povolanie.

Každý človek môže byť úspešný, ak má zmysluplnú prácu, ktorá ho teší, ak má radosť aj z malých úspechov. Talent je dôležitý. Mňa rodičia vychovali ku skromnosti, cieľavedomosti, pracovitosti a poctivosti. To sú vlastnosti, bez ktorých sa trvalý úspech dostaví len ťažko.

MM: Výroba a strojařina jsou dnes sexy.

Prof. Gregor: Strojárstvo je veľmi zaujímavé. Keď niekoho osloví, už ho nepustí. Strojári sú skutoční inžinieri, v pravom zmysle slova. Navrhujú a vyvíjajú stroje, prístroje a zariadenia, ktoré sú schopné produkovať a slúžiť ľuďom. Sexy sú dnešné továrne, plné informačných technológií, robotov a s čistým prostredím, ktoré sa často podobá nemocničným sálam.

MM: A úplně na závěr: co bude hýbat světem strojařiny a výroby?

Prof. Gregor: Podľa mňa v blízkej budúcnosti to budú digitalizácia a aditívne technológie. V dlhodobom horizonte to budú jednoznačne nanotechnológie a umelá inteligencia.

MM: Děkujeme za váš čas!

Ing. Milan Loucký

milan.loucky@gmail.com

Další články

Průmysl 4.0
3D technologie
Inovace
Štíhlá výroba a logistika
Průmyslový design
Management a řízení
Automobilový průmysl
Výzkum/ vývoj
Logistika/ manipulační/ dopravní technika
CAD/CAM/CAE/CIM
Automatizace, regulace
Elektrotechnika a regulace

Komentáře

Nebyly nalezeny žádné příspěvky

Sledujte nás na sociálních sítích: