V experimentoch bola použitá žiarupevná niklová zliatina EI 698, ktorej chemické zloženie je uvedené v tabuľke. Mechanické vlastnosti: Rm= 1167 MPa, Rp0,2 = 705 MPa, 354 HB, A10= 17 %.
Brúsne kotúče použité pri experimentoch:
Elektrit A99 60 LVS 175-16-51;Urdiamant K100 Z-160/125 2-175-12, B-VIII;Boronit K100 Z-160/125 2-175-20, B-VIII.Rezné podmienky: ap= 0,03 mm, vw= 4 m/min, vc= 25 m/s, rezná kvapalina - Emulzín H (2% koncentrácia).
Zvyškové napätia boli merané prostredníctvom elektrolytického odleptávania povrchových vrstiev a súčasného merania deformácie, ktorá je spôsobená odstránením zvyškových napätí v týchto vrstvách obsiahnutých.
Namerané zvyškové napätia poukazujú na nevyhnutnosť aplikácie reznej kvapaliny pri brúsení žiarupevnej niklovej zliatiny, predovšetkým pri použití brúsnych kotúčov na báze KNB a diamantu. Pokiaľ u brúsneho kotúča na báze KNB dochádza k výraznému zníženiu veľkosti zvyškových napätí po brúsení, u kotúča na báze diamantu dochádza dokonca k zmene smeru týchto napätí a namiesto nežiadúcich ťahových napätí v prípade bez aplikácie reznej kvapaliny zostávajú v povrchu tlakové napätia pri jej aplikácii.
Vznik zvyškových napätí, ich veľkosť, smer i rozloženie pri operáciách brúsenia, ale aj všeobecne pre operácie obrábania, sú dané zmenou štruktúry povrchových vrstiev, mechanickým a tepelným účinkom. Dominancia mechanického účinku vedie k zvyškovým napätiam tlakového charakteru, a naopak prevládajúci tepelný účinok má väčšinou za následok vznik ťahových zvyškových napätí, ako je tomu obvykle pri brúsení. S výsledkami priebehov zvyškových napätí korelujú aj namerané teploty kontaktu brúsny kotúč - obrobok, merané poloumelým termočlánkom navrhnutým Peklenikom, ktorý je možné použiť nielen pri brúsení, ale aj pri frézovaní a vŕtaní.
Zníženie tepelnej expozície brúseného povrchu má priaznivý vplyv na veľkosť a smer zvyškových napätí po brúsení. V porovnaní s bežnými kalenými ložiskovými oceľami je možné konštatovať, že zvyškové napätia po brúsení žiarupevných niklových zliatin za rovnakých podmienok sú oveľa vyššie, predovšetkým pre kotúč na báze KNB. V prípade brúsneho kotúča na báze Al2O3 ani aplikácia reznej kvapaliny nepriniesla výrazné zníženie veľkosti ťahových zvyškových napätí, či dokonca zmenu smeru, ako je tomu niekedy pri brúsení napríklad 14 209.4. Jednou z možností, ako dosiahnuť priaznivé tlakové napätia, je potom aplikácia tvárnenia brúseného povrchu (napríklad valčekovania( ako ďalšej operácie. Na obr. 5 je priebeh zvyškových napätí po brúsení a nasledovnom valčekovaní pre kotúče na báze diamantu a Al2O3.