Následne v našom prístupe chceme využiť flotilu špecializovaných satelitov, vybavených záchytnými zariadeniami, akými sú aj momentálne už testované a vyvíjané ultrarýchle zváracie spoje. Tieto satelity sa budú autonómne pohybovať na určených orbitách, kde sa synchronizujú s pohybom cieľového objektu a zachytia tento väčší kus zariadenia. Po zachytení budú tieto kusy odpadu buď premiestnené na tzv. „smetiskové“ orbity, kde už nebudú predstavovať riziko, alebo sa pripravia na deorbitáciu, teda zhorenie v atmosfére. Deorbitácia, alebo zámerné navedenie odpadu do atmosféry, by sa používala pre menšie alebo menej nebezpečné kusy. Tieto kusy sa v dôsledku trenia s atmosférou Zeme zahrejú a následne zhoria, čím by sa úplne zničili bez toho, aby predstavovali ďalšie riziko pre vesmírne aktivity.