Témata
Zdroj: archiv T. Baloga

Rozhovor Jána Košturiaka s Tomášem Balogem přináší náhled na jeho cestu, která jej přivedla od studií až k aktuálním aktivitám spočívajícím v proniknutí do vesmírného prostoru. Jeho firmě Space scAvengers se podařilo identifikovat a najít nově vznikající trh s orbitálním servisem, do kterého chtějí vstoupit s vývojem technologie pro autonomní řízení satelitů, jež odstraňují vesmírný technologický odpad, jako jsou například nefunkční satelity, části raket a jiné fragmenty. Tento odpad představuje velké riziko pro satelity, vesmírné stanice či rakety.

Prof. Ján Košturiak

Vystudoval strojírenství a průmyslové inženýrství, dlouhoudobě spolupracoval s největší evropskou společností pro aplikovaný výzkum Fraunhofer, spolupracoval na vývoji systému Simple++ (dnes PlantSimulation) a na desítkách inovací s nadnárodními i domácími firmami – např. VW, Mercedes, Siemens. Je spoluzakladatel společnosti IPA Slovakia, zemědelského družstva Agrokruh, spolupracuje na vývoji customizovatelného eBiku a jeho aditivní výrobě, buduje vlastní Podnikatelskú univerzitu (www.podnikatelskauniverzita.sk) ve které propojuje inovátory a podnikatele, pracuje v komunitě Dobrý pastier (ozdobrypastier.eu), ve které se nachází 350 lidí z okraje společnosti návrat do života s pomocí podnikatelských aktivit. Inicioval založení partnerské sítě Inovato, jejíž je prezidentem. Žije mezi Varínem na Slovensku a Měrůtkami na Moravě s manželkou Milenou a dětmi Jánem, Lucii a Zuzanou. Věnuje se jízdě na horském kole, turistice a psaní knih.

Reklama

J. Košturiak: Tomáš, študoval si fyziku. Čo si v nej našiel a aká bola cesta od fyziky k biznisu vo vesmíre?

T. Balog: Cesta od štúdia fyziky k podnikaniu vo vesmírnom odvetví bola fascinujúca a plná prepojení. Začalo to hlbokým záujmom o fyziku, kde sa človek zoznamuje s prírodnými zákonmi, od mikroskopických javov kvantovej mechaniky až po obrovské štruktúry vesmíru. Toto štúdium rozvíja kritické myslenie a schopnosti riešiť komplexné problémy, čo sú zručnosti cenné v akomkoľvek odvetví vrátane podnikania. S rastom vesmírneho priemyslu, ktorý zahŕňa všetko od satelitných technológií po vesmírne cestovanie a výskum, sa otvárajú nové príležitosti. Takýto prechod bol u mňa poháňaný túžbou aplikovať vedecké vedomosti v praktických, inovatívnych spôsoboch s cieľom pracovať sám pre seba a byť sám sebe pán.

Pre úspech vo vesmírnom biznise je však často dôležité doplniť vedecké vzdelanie o obchodné a manažérske zručnosti alebo budovanie siete kontaktov v oblasti podnikania a technológií, ktoré som získal v predošlých zamestnaniach, na workshopoch, školeniach a podobne. Táto kombinácia vedeckého a podnikateľského myslenia umožňuje riešiť globálne výzvy, akou je aj využívanie vesmírneho potenciálu, čo je pre niekoho s pozadím vo fyzike veľmi príťažlivé a plné príležitostí.

Tomáš Balog, zakladatel technologické firmy Space scAvengers, k důvodu volby svého podnikání: „Hlavním přínosem našich projektů je ochrana a udržitelnost vesmírného prostředí. Odstranění vesmírného odpadu je klíčové pro zajištění bezpečnosti a dlouhodobé udržitelnosti vesmírných operací, jako jsou satelitní komunikace, vědecký výzkum a možné budoucí vesmírné mise.“ (Zdroj: archiv T. Baloga)

J. Košturiak: Môžeš vysvetliť, prečo si si vybral robiť biznis vo vesmíre a nie na zemi?

T. Balog: Rozhodnutie orientovať sa na podnikanie vo vesmírnom odvetví bolo motivované túžbou byť súčasťou pionierskych inovácií a posunu hranice ľudského poznania. Vesmírny priemysel ponúka neobmedzené príležitosti pre výskum a vývoj a tiež potenciál riešiť globálne problémy. Nám v Space scAvengers sa podarilo identifikovať a nájsť novovznikajúci trh s orbitálnym servisom, do ktorého chceme vstúpiť s vývojom technológie pre autonómne riadenie systémov satelitov na odstraňovanie technologického odpadu či iných servisných úkonov vo vesmíre. Osobitne ekonomický potenciál vesmírneho sektora láka podnikateľov sľubnými príležitosťami a odmenami po prekonaní prvotných a často finančne náročných prekážok. Navyše možnosti medzinárodnej spolupráce a osobná vášeň pre objavovanie neznámeho robia vesmírne podnikanie atraktívnym a vzrušujúcim.

J. Košturiak: Vaše riešenia vznikajú na zemi a ak som tomu porozumel, chcete vytvoriť systém odpratávania rozmernejšieho vesmírneho odpadu na orbitách, kde spôsobuje riziko zrážky so satelitmi alebo raketami. Niektorý odpad preveziete rojmi satelitov s klepetami na smetisko – orbity, kde nebude zavadzať, a niektoré kusy pôjdu do „spaľovne“ – stiahnu sa a zhoria v atmosfére. Môžeš to, prosím, vysvetliť aj odbornejšie ako ja?

T. Balog: Predstavte si, že vytvárate systém na odstránenie vesmírneho odpadu, ktorý rieši problém rastúceho množstva odpadu na zemských orbitách. Tento odpad predstavuje značné riziko pre satelity, vesmírne stanice a rakety kvôli možnosti zrážok. Prvým krokom v tomto procese je identifikácia a sledovanie vesmírneho odpadu. Použitím optického sledovania dokážeme viac-menej presne určiť polohu a trajektóriu každého kusu odpadu. Tieto informácie sú kľúčové pre efektívne naplánovanie odstraňovacieho procesu, teda vesmírnej misie. Takéto informácie sú súčasťou globálnych databáz a na Slovensku je tiež významná firma Astros Solutions, s ktorou spolupracujeme, ktorá tieto dáta zbiera a vlastnými meraniami ďalej spresňuje.

Následne v našom prístupe chceme využiť flotilu špecializovaných satelitov, vybavených záchytnými zariadeniami, akými sú aj momentálne už testované a vyvíjané ultrarýchle zváracie spoje. Tieto satelity sa budú autonómne pohybovať na určených orbitách, kde sa synchronizujú s pohybom cieľového objektu a zachytia tento väčší kus zariadenia. Po zachytení budú tieto kusy odpadu buď premiestnené na tzv. „smetiskové“ orbity, kde už nebudú predstavovať riziko, alebo sa pripravia na deorbitáciu, teda zhorenie v atmosfére. Deorbitácia, alebo zámerné navedenie odpadu do atmosféry, by sa používala pre menšie alebo menej nebezpečné kusy. Tieto kusy sa v dôsledku trenia s atmosférou Zeme zahrejú a následne zhoria, čím by sa úplne zničili bez toho, aby predstavovali ďalšie riziko pre vesmírne aktivity.

Reklama
Reklama
Reklama

Celý tento systém by bol navrhnutý tak, aby bol čo najefektívnejší a bezpečný, s dôrazom na minimalizáciu rizika počas odstraňovacieho procesu. Predstavuje to veľkú výzvu v oblasti vesmírneho inžinierstva a robotiky, ale zároveň je to kľúčové pre udržanie bezpečnosti a dlhodobej udržateľnosti vesmírnych operácií.

J. Košturiak: Aký veľký je to biznis s ohľadom na množstvo odpadu, ktorý treba zlikvidovať, počty a ceny satelitov, ktoré sa budú do vesmíru vysielať?

T. Balog: Z hľadiska množstva odpadu, ktorý je potrebné zlikvidovať, stojíme pred obrovskou výzvou. Odhaduje sa, že na zemských orbitách sa nachádzajú tisíce ton odpadu vrátane nefunkčných satelitov, častí rakiet a iných fragmentov. Tento odpad predstavuje významné riziko pre aktívne satelity a vesmírne misie.

Pokúsim sa poskytnúť predstavu o ekonomike tohto podnikania. Cena za vývoj, výrobu a vypustenie špecializovaných satelitov na odstraňovanie vesmírneho odpadu by bola vysoká. Náklady na jeden satelit by záviseli od jeho komplexnosti a schopností, môžu sa pohybovať od niekoľkých desiatok do stoviek miliónov dolárov. Okrem toho by sa museli zohľadniť aj náklady na vývoj potrebnej technológie, riadiace a monitorovacie systémy a logistiku misie.

Napriek vysokým nákladom by malo byť toto odvetvie značne ziskové, vzhľadom na rastúci dopyt po bezpečných vesmírnych operáciách. S narastajúcim počtom satelitov, ktoré sa každoročne vypúšťajú, sa zvyšuje aj potreba udržiavať orbity čisté a bezpečné. To už vedie k významnému dopytu zo strany vlád, medzinárodných organizácií a súkromných spoločností.

Takisto existuje potenciál vývoja technológií, ktoré by umožnili recyklovať alebo inak využiť zachytený vesmírny odpad, čo by mohlo ďalej zvyšovať ziskovosť tohto podnikania.

V konečnom dôsledku, hoci je to vysoko nákladný a technicky náročný podnik, potenciál značného zisku a pozitívneho vplyvu na udržateľnosť vesmírnych operácií robí z tohto odvetvia atraktívnu oblasť pre investície a inovácie.

Klíčové osoby firmy Space scAvengers (zleva). Marek Gebura je zodpovědný za výzkum a vývoj, Tomáš Balog vede projekty a Michal Mlatiček je softwarovým inženýrem. (Zdroj: Space scAvengers)

J. Košturiak: Aký je váš časový plán od simulácií až po výrobu a financovanie?

T. Balog: V súčasnosti sa zameriavame na fázu simulácií a návrhu, ktorá trvá približne dva roky a jej ukončenie plánujeme už počas 2024. V tejto fáze vykonávame počítačové simulácie na testovanie rôznych stratégií odstraňovania vesmírneho odpadu a navrhujeme prototypy satelitov a ich komponentov. Tento proces je kľúčový pre zabezpečenie efektívnosti a bezpečnosti celého systému. Paralelne s týmto sa venujeme vývoju a testovaniu prototypov, čo zahŕňa vytváranie fyzických modelov a ich testovanie v kontrolovaných podmienkach. Táto fáza, trvajúca približne tri roky, zahŕňa aj testovanie v nízkozemských orbitách na overenie funkčnosti technológie vo vesmírnych podmienkach, pokiaľ budeme mať zabezpečené financovanie. Takže súčasne sa zameriavame aj na získavanie financovania a budovanie partnerstiev. Tento proces zahŕňa prezentáciu projektu investorom, vyjednávanie kontraktov a zabezpečenie podpory zo strany vládnych agentúr a medzinárodných organizácií.

Po úspešnom testovaní, ktoré bude vlastne prvou úspešnou vesmírnou misiou, prejdeme k fáze masovej výroby a nasadenia. Tu už budeme závislí od dopytu trhu, ale vo všeobecnosti to zahŕňa masovú výrobu satelitov a prípravu na realizáciu našich ďalších vesmírnych misií. Takto vlastne prejdeme do fázy kontinuálnej operácie a údržby. Toto zároveň zahŕňa monitorovanie a riadenie satelitov, analýzu údajov a prípadné vylepšenia systému.

J. Košturiak: Čo tebe a tvojej firme prináša takýto výskum a biznis okrem peňazí, ktoré by ste chceli zarobiť?

T. Balog: Prvým a hlavným prínosom je úloha v ochrane a udržateľnosti vesmírneho prostredia. Odstránenie vesmírneho odpadu je kľúčové pre zabezpečenie bezpečnosti a dlhodobej udržateľnosti vesmírnych operácií, ako sú satelitné komunikácie, vedecký výskum a možné budúce vesmírne misie.

Okrem toho tento druh výskumu a podnikania podporuje technologický pokrok, ktorý je pre mňa osobne nesmierne zaujímavá téma. Vyvíjanie nových technológií na odstránenie vesmírneho odpadu môže priniesť inovácie so širokým dosahom vrátane aplikácií v robotike, materiálovom inžinierstve a automatizácii. Tieto technológie by mohli nájsť uplatnenie aj v mnohých iných priemyselných odvetviach na Zemi. Tretím prínosom by bolo posilnenie medzinárodnej spolupráce. Vesmírny výskum a operácie vyžadujú koordináciu a spoluprácu medzi rôznymi krajinami a kultúrami, čo podporuje medzinárodný dialóg a spoluprácu.

Takže hoci finančný zisk je dôležitý aspekt každého podnikania, v prípade vesmírneho výskumu má širšie prínosy, od prispievania k udržateľnosti a bezpečnosti vesmírnych operácií, cez technologický pokrok až po medzinárodnú spoluprácu a vzdelávanie.

Reklama

J. Košturiak: Čo by si poradil mladým ľuďom, ktorí by sa chceli vybrať podobným smerom ako vy?

T. Balog: Začnite so silným základom v matematike, fyzike, inžinierstve a počítačových vedách, pretože tieto oblasti sú kľúčové pre akúkoľvek prácu vo vesmírnom priemysle. Praktické skúsenosti získané na stážach alebo letných programoch sú neoceniteľné, rovnako ako je dôležité budovať si sieť kontaktov na konferenciách a workshopoch, ktoré sú často súčasťou štúdií.

Kreativita a inovácie sú nevyhnutné, keďže vesmírny priemysel sa rýchlo mení. Udržujte zvedavosť a vášeň k učeniu, pretože vesmír neustále prináša nové výzvy a otázky. Napokon buďte trpezliví a vytrvalí. Úspech vo vesmírnom priemysle vyžaduje čas a úsilie, ale s odhodlaním a vášňou môžete dosiahnuť svoje ciele.

J. Košturiak: Dnešné deti sa nechcú učiť matematiku alebo fyziku. Ja som krásu matematiky a diferenciálnych rovníc pochopil až na vysokej škole, keď som videl reálne aplikácie v mechanike alebo pružnosti a pevnosti. Vedel by si dať nejakú radu žiakom a študentom, prečo sú tieto disciplíny zaujímavé a užitočné?

T. Balog: Prvým bodom, ktorý by som zdôraznil, je, že matematika a fyzika sú základné jazyky, ktorými je popísaný náš vesmír. Fyzika nám umožňuje pochopiť, ako fungujú veci na základnom princípe, od najmenších kvantových častíc až po obrovské galaxie. Matematika je zase nástrojom, ktorý nám umožňuje modelovať, analyzovať a predpovedať tieto javy. Spolu poskytujú neoceniteľný pohľad na svet okolo nás a umožňujú nám objavovať a inovovať.

Ďalej v praxi nájdete matematiku a fyziku v mnohých aspektoch moderného života. Od technológií, ktoré používame každý deň, ako sú smartfóny a počítače, až po rozvoj udržateľných energetických riešení a lekárskeho výskumu, tieto disciplíny sú základom mnohých inovácií a pokrokov.

Pre študentov, ktorí môžu mať problém vidieť praktickú aplikáciu alebo krásu týchto predmetov, by som odporúčal hľadať príležitosti na praktickú skúsenosť. Napríklad projektové alebo experimentálne aktivity. Ja som začínal rozobratím vtedy ešte inovatívnej vecičky ako je walkman. V tomto období je zas dostupných plno skladačiek a setov, ktoré zahŕňajú rôznorodé experimenty či možnosti vytvoriť si vlastný funkčný elektromechanický výrobok. Ak si nevedia povedať, čo má byť ten prvý krok, tak odporúčam napríklad návštevu planetária. Tá vzbudí nadšenie pre prírodné vedy veľmi rýchlo a je to aj príjemný zážitok.

Nakoniec je dôležité chápať, že matematika a fyzika rozvíjajú kritické myslenie a riešenie problémov – zručnosti, ktoré sú dôležité v akomkoľvek povolaní a v živote vo všeobecnosti. Tieto disciplíny učia študentov, ako pristupovať k problémom systematicky a ako hľadať riešenia na základe logiky a dôkazov. Tieto zručnosti sú cenné nielen v akademickej sfére, ale aj v každodennom živote a práci.

J. Košturiak: Ďakujem za rozhovor.

Vydání #1,2
Firma
Inovato

Vzniklo v roce 2018 jako projekt skupiny Švec Group s cílem vytvořit platformu na síťování odborníků ve strojírenství a jiných oblastech. Postupně se v rámci Inovato rozvíjely projekty a aktivity jako Baťovské inspirace, Strojárska univerzita a Inofest. Na konci roku 2020 se Inovato spojilo s dalšími devíti firmami, aby vznikl silný subjekt, který bude vytvářet ekosystém se schopností generovat kvalitní a úspěšné nápady a řídit inovační projekty.
Hlavním strůjcem myšlenky Inovato je Ján Košturiak, který se celý svůj život zabývá inovacemi a propojováním lidí.

Číst dál
Související články
Štěstí přeje připraveným!

Cesta antivirového řešení Avast od prvních nápadů ve Výzkumném ústavu matematických strojů k firmě o 1 700 zaměstnancích Avast Software obývající několik pater nové budovy na Pankráci, byla dlouhá a někdy trnitá. Zakladateli a tvůrci myšlenky na vytvoření vlastního antivirového programu, ze kterého se postupem doby stal ochranný systém bránící napadením, jsou Pavel Baudiš a Eduard Kučera.

Firmy oceňují studentskou mezioborovou spolupráci

Už po patnácté se na Západočeské univerzitě v Plzni uskutečnil ojedinělý výukový projekt DESING, v němž studenti z několika zdejších fakult pracují v multioborových týmech na tématech zadaných průmyslovými podniky. Vyvrcholením jeho, již 15. ročníku, byl jubilejní 10. mezinárodní workshop, který proběhl začátkem dubna ve Vědeckotechnickém parku Plzeň. Čtyři nejúspěšnější plzeňské a dva bavorské studentské týmy tu v anglicky vedených prezentacích představily návrhy svých technických produktů.

Ujíždí nám vlak digitalizace?

Rozhovor s Martinem Peňázem ze společnosti Autodesk, nám dává možnost nahlédnout na současnou digitální transformaci optikou, jejichž rámec a obzory se vytvářely dalece před tím, než nás doba covidová naučila přemýšlet a konat jinak a pružněji, než bylo standardem.

Související články
Více propojujme vysoké školy s praxí

Profesor Jaroslav Kopáček patří zcela bez pochyb mezi nestory oboru hydrauliky a pneumatiky v naší zemi ve druhé polovině 20. století, a proto mu byla na Mezinárodním strojírenském veletrhu 2019 v Brně udělena po zásluze Zlatá medaile za celoživotní tvůrčí technickou práci a inovační činy. Při příležitosti ocenění práce pana profesora jsme připravili malý medailonek tohoto skromného a entuziastického člověka. Pan profesor nám při této příležitosti sdělil i několik svých zajímavých postřehů.

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama
Související články
Výzkum rozděluji pouze na dobrý a špatný, říká Libor Kraus

Prezident Asociace výzkumných organizací Libor Kraus se pohybuje v oblasti výzkumu a vývoje 30 let. Jaká vidí pozitiva, úskalí a rezervy v této důležité součásti našeho ekonomického růstu? Na to jsme se ho zeptali v rozhoru, který poskytl redakci MM Průmyslového spektra.

Jak se transferuje know-how

„Pokud někde postavím pět strojů a budou z nich padat šrouby, které budu odesílat do zahraničí, tak to je samozřejmě jiná přidaná hodnota, než když vybuduji vývojové centrum, kde mám devadesát procent vysoce sofistikovaných pozic, spojené s výrobním závodem,“ říká programový ředitel GE Aviation pro Českou republiku Milan Šlapák, který poskytl redakci MM Průmyslového spektra rozhovor.

Sázejme olivovníky, ať mají naši potomci co sklízet

Profesor Stanislav Hosnedl se celý svůj odborný život věnuje oboru konstruování výrobních strojů a zařízení. Značným podílem přispěl k rozvoji konstrukční vědní disciplíny Engineering Design Science and Methodology, ve které se stal uznávaným odborníkem nejen u nás, ale i v zahraničí. K jeho pedagogické a vědecké činnosti jej přivedly kroky z výrobní praxe. Tak by tomu mělo být. Stanislav Hosnedl je Plzeňák tělem i duší s aktivními kontakty po celém světě. Bylo nám ctí, že jsme mu mohli na letošním MSV v Brně předat Zlatou medaili za celoživotní tvůrčí technickou práci a dosažené inovační činy.

Inovace. Co to vlastně je?

Vděčné sexy téma, o kterém rádi všichni mluví, ale nikdo pořádně neví, jak je skutečně realizovat. Celá řada hvězdiček, jimž se podařilo inovovat sebevětší pitominu a s ní nějak uspět na našem malém hladovém lokálním trhu se cítí být vyvoleni rozdávat moudra. Zasvěcený člověk se pak nestačí divit.

Lesk a bída českých obráběcích strojů

Česká republika, resp. tehdejší Československo, mělo bohatou historii ve výrobě obráběcích strojů. Kde v období největší slávy byli ve svých inovačních počinech současní světoví lídři, když např. kovosviťácký konstruktér Ladislav Borkovec se již v roce 1977 začal zaobírat myšlenkou multifunkčního soustružnicko-frézovacího stroje? Přes dřevěný kinematický model, který si vytvořil doma v dílně, vedla dlouhá cesta až k prototypu prezentovanému  na EMO v Paříži v roce 1980. Po vyrobení 45 strojů řady MCSY, které nenazval nikdo jinak než „Boháro“, byla z ekonomických důvodů a nedostupnosti kvalitní řídicí elektroniky bohužel výroba v tehdejším Kovosvitu ukončena. Dva bývalé kovosviťáky, srdcem i duší, Jiřího Mindla a Vladislava Čítka, jsem díky jejich letitým zkušenostem celoživotního zasvěcení oboru obráběcích strojů požádal o rozpravu nad současným stavem tuzemského oboru výrobních strojů a nad tím, jaké jsou jeho případné perspektivy.

Život podle profesora Kassaye

Profesor Štefan Kassay se řadí mezi klíčové osobnosti podnikatelského a vědeckého života, a to nikoliv pouze na Slovensku, ale i v okolních evropských zemích. Vyučil se jako soustružník a díky své neskonalé touze po poznání se vypracoval mezi evropskou elitu a nenašli byste zde jemu rovnému, který by dokázal v takové míře integrovat podnikatelské, ekonomické, vědecké, pedagogické a diplomatické znalosti, jako právě profesor Kassay. V oblasti vědy a vzdělávání vidí zásadní impuls pro rozvoj jednotlivce a společnosti a proto mj. založil svoji nadaci, která tyto kroky podporuje.

Na cestě ke zrození stroje: Závěrečné ohlasy

Série 10 článků konstruktéra Michala Roseckého během celého roku popisovala proces výroby obráběcího stroje. Krok po kroku se autor snažil čtenáře provázet tímto náročným procesem, na jehož závěru je po stránce vývoje a výroby rentabilní moderní výrobní zařízení s inovativními prvky, o které trh projeví zájem a po uvedení do provozu přinese zákazníkovi deklarovanou profitabilitu, technické parametry a návratnost investic.

Stroje v pohybu:
Fotoprůzkumné družice

Za druhé světové války přinášely informace z fronty filmové týdeníky, při první válce v Perském zálivu vysílala živě CNN z bombardovaného Bagdádu – a nyní na Ukrajině má veřejnost poprvé v historii k dispozici prakticky v reálném čase družicové snímky. Navíc neskutečné kvality. Každopádně jde o materiál, který umožňuje potvrdit, nebo naopak vyvrátit mnohá tvrzení válčících stran.

Budoucnost české výroby

Česká výroba prochází složitým obdobím. Naši výrobci musí každý den řešit složité úkoly a problémy, za které si z části ani nemohou. Doba už je taková, je potřeba se jí ale postavit čelem.

Od vydavatelství po startupy

Jiří Hlavenka není pro mnoho lidí neznámou osobností. Jde o člověka, který stál u zrodu vydavatelství i nakladatelství Computer Press a později i u prvního interaktivního webu o počítačích a počítačových technologiích, kde se neznalci mnohdy dozvěděli i odpověď na svou otázku. Jiří Hlavenka se ale v současné době věnuje investování do projektů, které mají smysl, a tak jeho jméno figuruje především u webu Kiwi.com, který vám najde - třeba i na poslední chvíli - nejlepší a nejlevnější letecké spojení kamkoli. Někdy může let po více "mezidestinacích" sice trvat déle, ale vždy se můžete spolehnout na to, že doletíte tam, kam jste si vysnili nebo kam potřebujete dolétnout.

Reklama
Předplatné MM

Dostáváte vydání MM Průmyslového spektra občasně zdarma na základě vaší registrace? Nejste ještě členem naší velké strojařské rodiny? Změňte to a staňte se naším stálým čtenářem. 

Proč jsme nejlepší?

  • Autoři článků jsou špičkoví praktici a akademici 
  • Vysoký podíl redakčního obsahu
  • Úzká provázanost printového a on-line obsahu ve špičkové platformě

a mnoho dalších benefitů.

... již 25 let zkušeností s odbornou novinařinou

      Předplatit