Z priebehu je vidieť prudký nárast napätia na meracej svorke 2 pri zatienení clony štrbiny s posuvom tienidla s polohy 4,8 mm do polohy 5,1 mm, čo predstavuje rozdiel 0,3 mm s max. rozdielom napätia 4,46 V (obr. 5). Tento údaj hovorí o pomerne vysokej citlivosti tohto snímača a vidieť rozdiely tejto citlivosti v porovnaní s jednotlivými prierezmi štrbiny.
Pri veľkosti štrbiny clony 2 mm prudký nárast napätia na meracej svorke 2 nastal už len pri hodnotách zatienenia 4,9 a 5,0 mm, čo poukazuje na zmenu citlivosti optického snímača pri zmene šírky štrbiny clony na prijímači svetelnej závory.
Záver
Praktické meranie preukázalo veľmi dobré výsledky z hľadiska použiteľnosti v praktickej aplikácií s potrebou dosahovania vysokej citlivosti merania. Meraním boli zistené mnohé výhody tejto metódy merania založenej na princípe snímania zmeny trajektórie meraného komponentu, a to z hľadiska odolnosti voči väčšine rušivých vplyvov (napr. rušenie elektromagnetickým poľom, rušenie spôsobené zmenou elektrickej vodivosti prostredia, rušenie tlakom, rušenie vibráciami, rušenie vplyvom teploty a rušenie zmenou tlaku prostredia a pod). Návrhom simulačného obvodu bol možný principiálny popis funkcie snímača v náväznosti na možnosť regulácie realizovaním korekčného posuvu.
Nevhodnosť ostatných typov snímačov bola z rôznych dôvodov. Kapacitný snímač bol príliš rušený zmenou izolačných vlastností prostredia. Indukčný snímač mal nedostatočnú citlivosť a bol podstatne rušený parazitným elektromagnetickým poľom. Tenzometrický snímač bol náchylný na preťaženie deformačnými silami a piezoelektrický potreboval citlivý vysokofrekvenčný zosilňovač s pásmovopriepustným filtrom, ktorého parametre sú podstatne ovplyvnené rušivými javmi. Skúšky merania vykonané v modelových podmienkach, aj v samotnom procese, sa ukázali veľmi užitočné a sľubujú v praxi značný ekonomický prínos. Veľkou výhodou snímača je jeho konštrukčná jednoduchosť, odolnosť voči väčšine rušivých vplyvov, jednoduchá údržba a nízke náklady na výrobu.
Tento článok bol písaný v rámci projektu Vývoj, realizácia a overenie technického systému pre bezkontaktnú optickú identifikáciu a nadväznú korekciu rozmerového opotrebenia výrobného nástroja počas plynulého priebehu výrobných operácií, č. 1/0562/08 na FVT.
Radoslav Kreheľ, Jozef Dobránsky
FVT TU Košice so sídlom v Prešove
//web.tuke.sk/fvtpo/
radoslav.krehel@tuke.sk
Literatúra
European Journal of Control.[2] SVETLÍK, J., DOBRÁNSKY, J. MPRC - multiprofesné výrobné robotické centrum. In Výrobné inžinierstvo. 2005, roč. 4, č. 4, s. 50-52. ISSN 1335-7972.
[3] ZHOu, J., Andersson, M., STAHL, J. A System for Monitoring Cutting Tool Spontaneous Failure Based on Stress Estimation. J. of Materials Processing Technology. 1995, no. 48, s. 231-237.