Štíhla výroba predstavovala statický, evolučný koncept zmeny, ktorého princípy dominovali v organizácii výroby od osemdesiatych rokov minulého storočia až do začiatku 21. storočia. Udržanie rastu si po vyčerpaní potenciálov štíhlej výroby vyžadovalo nový revolučný prístup, skokovú zmenu. Nové informačné a komunikačné technológie a exponenciálny rast výpočtového výkonu začali existujúci, statický svet rýchlo meniť. Pre reprezentáciu rýchlych zmien už nepostačovali statické metódy a rozhodovanie si vyžadovalo stále viac využívanie dynamických metód a metód rozhodovania za neurčitosti. Technologickým východiskom v takto dynamizovanom svete sa stala digitalizácia a nové digitálne technológie. Tie umožnili v mnohých prípadoch transformovať klasické technologické princípy na digitálne a využiť výhody digitalizácie.
Digitálne technológie priniesli začiatkom 21. storočia do priemyselného sveta revolúciu, ktorá bola označená ako Digitálny podnik (Digital Factory). Digitálny podnik zahrňoval digitalizáciu troch najvýznamnejších podnikových oblastí: produktov, procesov a zdrojov. Tak sa začala éra, v ktorej boli postupne všetky rozhodujúce fyzické produkčné entity reprezentované ich digitálnymi kópiami, digitálnymi modelmi, nazývanými aj DMU (Digital Mock Ups). Okrem reálneho produkčného systému tak mali zrazu podniky k dispozícii aj digitálny výrobný systém, ktorý bol reprezentovaný súborom statických, kinematických a dynamických digitálnych modelov, vzájomne integrovaných do jednotného digitálneho vývojového prostredia, teda digitálneho podniku. To umožnilo študovať a analyzovať efektívnosť a výkonnosť výroby ešte pred jej uvedením do reálnej prevádzky. Rozhodovanie sa začalo stále viac a viac algoritmizovať, pričom dátovou základňou pre rozhodovanie sa stali výsledky dynamických počítačových simulácií. Tak boli začiatkom 21. storočia podniky konfrontované s dvomi paralelnými svetmi, reálnym a digitálnym (dualita reálny – digitálny svet).
Druhá dekáda 21. storočia priniesla ďalšiu revolučnú zmenu. Moderné reálne továrne, využívajúce najpokrokovejšie technológie, sú označované ako Inteligentné továrne (Smart Factory). Zlacnenie senzorov, rýchly vývoj nových komunikačných prostriedkov a systémov umožnili virtualizáciu sveta výroby. Takýto virtuálny výrobný svet generoval obrovské množstvá dát, ktoré podniky uchovávali, analyzovali a začali využívať pre predikciu budúceho správania sa výrobných systémov. Virtualizácia v tomto prípade znamenala, že riadiaci pracovníci získavali prostredníctvom senzorov informácie o okamžitom stave výrobného systému. Dáta zo senzorov, spracované inteligentnými algoritmami, vytvárali dynamický, virtuálny obraz reálnej výroby, ktorý bol pomenovaný ako Virtuálny podnik (Virtual Factory) a reprezentoval dualitu reálny – virtuálny svet. Prepojením digitálneho a virtuálneho sveta vzniká nová dualita digitálneho a virtuálneho sveta.