Korózna skúška v kondenzačnej komore bola realizovaná v zmysle normy STN 03 8130. Skúmané vzorky boli vystavené vplyvu kondenzujúcej vodnej pary za prítomnosti SO2. Skúška bola ukončená po 24 hodinách, pretože vzorky boli korózne znehodnotené a vykazovali vysoké korózne napadnutie.
V priebehu experimentu bola hodnotená korózna odolnosť zinkových povlakov aplikovaných na povrch vzoriek aj dlhodobými prevádzkovými skúškami v atmosferických podmienkach v zmysle STN 03 8110 a bola porovnávaná so vzorkami, ktoré boli otryskané oceľovou drvinou a oceľovým granulátom. Celková doba expozície bola 27 dní. Pre porovnanie vplyvu korózneho prostredia a vplyvu použitého druhu tryskacích prostriedkov na korózne napadnutie otryskaných povrchov bola vybratá situácia stavu vzoriek po siedmich dňoch skúšky.
Pri sledovaní skúšobných vzoriek exponovaných na voľnom priestranstve bola na štvrtý deň expozície pozorovaná korózia zinku za vzniku ZnO, čo sa na vzorkách prejavilo stmavnutím povlaku. Korózne napadnutie vzoriek bolo najnižšie pri vzorkách otryskaných pod uhlom 75°, ku korózii základného materiálu došlo najskôr na vzorkách otryskaných pri uhle dopadu 30° v súlade s množstvom naneseného zinku.
Vzorky umiestnené pod prístreškom neboli priamo vystavené účinku vodných zrážok, čo sa prejavilo nižším koróznym napadnutím. Počas experimentu nebol korózne znehodnotený základný materiál, bola pozorovaná len korózia zinku za vzniku oxidov. Na vzorkách otryskaných korundovou a oceľovou drvinou bolo pozorované korózne znehodnotenie základného materiálu už po štyroch dňoch expozície.
Z výsledkov realizovaných experimentov je možné konštatovať, že technológiou studeného zinkovania tryskaním s pozinkovaným TP je možné vytvoriť zinkový povlak na povrchu oceľového substrátu. Vytvorený povlak napriek necelistvosti zabezpečuje dočasnú protikoróznu ochranu otryskaných oceľových povrchov. Nanášanie zinkových povlakov tryskaním prebieha súčasne s procesom odstraňovania okovín, s procesom zdrsňovania povrchu, ako aj spevnenia povrchu. Použitá deštruktívna gravimetrická metóda pre stanovenie hrúbky zinkového povlaku sa javí ako vhodná. Hrúbku zinkových povlakov vytvorených technológiou tryskania ovplyvňuje aj uhol dopadu TP. Najväčšie hrúbky zinkového povlaku boli dosiahnuté pri uhle dopadu 75°.
Za studena pozinkované povrchy ocele exponované v atmosferických podmienkach vykazovali dobrú koróznu odolnosť. Pri sledovaní povrchov vzoriek exponovaných na voľnom priestranstve bola na štvrtý deň expozície pozorovaná korózia zinku za vzniku ZnO, čo sa prejavilo stmavnutím povrchu. Na povrchu vzoriek exponovaných pod prístreškom počas 27 dní nevzniklo korózne napadnutie základného materiálu, bola pozorovaná len korózia zinku za vzniku oxidov. Na základe experimentálnych výsledkov je možné konštatovať, že predúprava povrchu pred nanášaním zinkových vrstiev technológiou tryskania nemá výrazný vplyv na ochrannú účinnosť zinkového povlaku.
Príspevok bol spracovaný v rámci riešenia grantového vedeckého projektu MŠ SR a SAV VEGA č.1/2203/05.
Ing. J. Brezinová, Prof. D. Kniewald, Ing. A. Guzanová
Katedra technológií a materiálov, SjF TU Košice
Všechny obrázky, tabulky a grafy naleznete v tištěné podobě časopisu.