Materiál reznej hrany pri technologických operáciách obrábania sa opotrebúva zrýchleným spôsobom. "Životným cyklom" reznej hrany je jej trvanlivosť T, po ukončení "životného cyklu" sa rezná hrana preostruje alebo vymení. V priebehu svojej trvanlivosti je rezná hrana vystavená účinku pôsobiacich mechanizmov opotrebovania. Každé opotrebovanie sprevádzajú javy zmeny rozmeru trecej dvojice a straty hmotnosti zaťaženého prvku trecej dvojice.
Mechanizmus opotrebovania predstavuje súhrn príčin, ktoré vedú k zmene rozmeru a ku strate hmotnosti.
Pomenovanie mechanizmov opotrebovania je dané fyzikálnym javom, mechanickým účinkom a chemickou reakciou. Moderná tribológia rozlišuje 4 základné mechanizmy opotrebovania podľa DIN 50 320: abráziu, adhéziu, únavu povrchu a tribochemickou reakciu.
Mechanizmus opotrebovania abráziou predstavuje prenos materiálu v trecej dvojici vyvolaný prítomnosťou "tvrdých častíc".
Mechanizmus opotrebovania adhéziou sa vyskytuje pri pohybe dvoch klzných plôch, ak pôsobením normálových síl nastáva deformácia v oblasti výšky nerovností.. Dôsledkom je vytvorenie mikrozvarov (resp. mikronávarov), ktoré sú okamžite porušené pohybom medzi dvomi kontaktnými plochami.
Mechanizmus opotrebovania únavou povrchu pôsobí vždy s mechanizmom abrázie a adhézie. Únava povrchu pri trení je dôsledkom sekvenčného účinku pružnej a plastickej deformácie, spevnenia povrchu trecej dvojice sprevádzaného tvorbou a šírením únavových (mikro)trhlín na alebo pod zaťaženým povrchom.
Mechanizmus opotrebovania tribochemickou reakciou je spojený s javom záderu (ang. termín the seizure) medzi trecími plochami. Záderom sú vytvorené nové a súčasne chemicky čisté povrchy na oboch trecích plochách, po ktorom dochádza ku reakcii s prostredím. Reakcia chemicky čistého povrchu s prostredím vedie k tvorbe tzv. oxidických vrstev.