Opotrebenie pri obrábaní niklových zliatin je charakteristické vytváraním drážky na chrbte v mieste vychádzania nástroja zo záberu, obr. 3. Veľmi často dochádza k vyštrbovaniu, alebo lomu reznej hrany. Vytváranie drážky v mieste vychádzania nástroja zo záberu je spôsobené predovšetkým tým, že v tomto mieste prichádza do kontaktu rezná hrana s vrstvou spevneného materiálu, ktorej mikrotvrdosť ako aj ďalšie mechanické vlastnosti sa už výrazne odlišujú od základného materiálu. Pokiaľ mikrotvrdosť základného materiálu EI 698 VD je 363 HVm, po sústružení (vc = 20 m.min-1, f = 0,15 mm, ap = 1,5 mm) sa povrchová vrstva spevní takmer na 500 HVm. Vytváranie drážky prebieha procesom nalepovania obrábaného materiálu na reznú hranu a následnom vytrhávaní materiálu nástroja. Sprievodným javom tohto procesu je vytváranie ostrín v tomto mieste.
Vyššie uvedený mechanizmus opotrebenia je charakteristický pre obrábanie niklových zliatin nízkymi reznými rýchlosťami. Pri rezných rýchlostiach nad 120 m.min-1 pri aplikácii zmesnej keramiky tento proces nie je natoľko intenzívny, čo je dané predovšetkým tým, že pri vysokých rezných rýchlostiach je už pokles mechanických vlastností vplyvom teploty výrazný. Vysokorýchlostné obrábanie niklových zliatin zmesnou keramikou taktiež ukázalo, že trvanlivosť nástroja sa predĺži, ak sa použije technika vykláňania a natáčania reznej platničky. Takáto technika má za následok premennú hĺbku rezu počas rezu, čím sa miesto vychádzania zo záberu rozkladá na rovnomernejšie pozdĺž reznej hrany. Výrazne sa tým eliminuje lom reznej hrany.
Pri obrábaní nástrojmi zo spekaného karbidu je vhodné voliť spekané karbidy skupiny M s vysokým obsahom kobaltu, vzhľadom na to, že ako ukazuje tabuľka 1, aj napriek vysokej teplote v zóne rezania pevnosť rezného klina je dominantná z hľadiska jeho trvanlivosti.