Na obr. 2 je znázornené prehľadné zoskupenie difraktogramov získaných zo vzoriek zo žiarupevnej niklovej zliatiny ŽS6K a alitosilitovaní po dlhodobej tepelnej expozícii. Na obr. 3 sú znázornené podiely jednotlivých chemických prvkov nájdených v povrchovej alitosilitovanej vrstve vzorky po 400 hodinovej tepelnej expozícii.
Ako je zrejmé z tabuľky 1, percentuálny podiel prvkov, ako sú Al, Ti, Fe, Mo, vzrástol, podiel prvkov Co, Ni naopak poklesol, podiel Si a Cr zostal na približne rovnakej úrovni. Tento fakt je možný z toho dôvodu, že niklová zliatina ŽS6K je mnohokomponentná a dlhodobé ohrevy pri vysokých teplotách vedú k rozsiahlym difúznym procesom, pri ktorých dochádza k tvorbe nových chemických zlúčenín a iné sa rozpadajú.
V aluminidných povlakoch na niklovej superzliatine v dôsledku vysokoteplotnej plynovej korózie a erózie prebieha okrem difúzie hliníka do ochranných oxidov Al2O3 aj difúzia hliníka z povlaku do niklovej zliatiny a tiež difúzia niklu do aluminidného povlaku. Toto vedie k postupnému zníženiu koncentrácie hliníka a tým k zmene fázového zloženia, hrúbky vrstvy a ochranných vlastností povlakov.
Percentuálne množstvá jednotlivých prvkov predstavujú zastúpenie vo všetkých fázach povrchovej vrstvy. Niektoré pri tepelných ohrevoch difundujú do základného materiálu, iné naopak zo základného materiálu do povrchu, preto je rozdiel obsahu prvkov taký výrazný.
Z hľadiska mikroštruktúrnych charakteristík jednotlivých vzoriek možno jednoznačne povedať, že rozpad alitosilitovanej vrstvy je s rastúcou teplotou stále výraznejší, mení sa morfológia jednotlivých fáz a dochádza k pórovitosti vrstvy a tvorbe oxidov.
Ing. Marta Kianicová,
Katedra materiálov, FŠT TNUAD v Trenčíne
Doc. Ing. Lubomír Čaplovič, PhD.
Katedra materiálového inžinierstva, MTF STU v Trnave