Na základe získaných výsledkov hodnôt veličín strednej aritmetickej odchýlky Ra, najväčšej výšky profilu Rz, strednej šírky prvkov profilu RSm, ako aj grafického záznamu povrchov, možno konštatovať, že charakter juvenilných povrchov získaných všetkými použitými druhmi TP bol približne zodpovedajúci. Na základe predchádzajúcich výskumov na pracovisku je možné vysloviť záver, že najčlenitejší povrch sa dosahuje pri tryskaní korundom. Táto skutočnosť sa využíva potom pre predúpravu povrchov, u ktorých má byť aplikovaný funkčný povlak z dôvodu jeho vyššej adhézie k základu.
Porovnaním nameraných hodnôt aktivity povrchov pred expozíciou vo vonkajšej atmosfére:
1. neorientovaných otryskaných: oceľovou drvinou (-613 mV), korundom (-626 mV), demetaliz. oceliarenskou troskou (-499 mV), 2. orientovaných hobľovaných (-628 mV)
možno konštatovať, že zo všetkých experimentálne overovaných povrchov sa líši nameranou počiatočnou hodnotou aktivity povrch otryskaný demetalizovanou oceliarenskou troskou.
Keď za etalón aktivity kovového povrchu bol zvolený povrch hobľovaný, u ktorého bol dosiahnutý použitou výrobnou technológiou najčistejší a teda okamžite po odbere triesky aj najaktívnejší povrch, potom povrchy, pripravené tryskaním oceľovou drvinou a korundom vykázali zrovnateľnú aktivitu. Jedine pri tryskaní demetalizovanou oceliarenskou troskou získaná aktivita je výrazne nižšia. Uvedené je možné zdôrazniť vysokou prašnosťou použitého tryskacieho prostriedku, prípadne možnými zapichnutými zrnami tryskacieho prostriedku v kovovom povrchu.
Na základe vzájomného porovnania priebehov zmien aktivity oceľových povrchov po tryskaní použitými troma druhmi tryskacích prostriedkov v závislosti na dobe expozície vo vonkajšej atmosfére, možno konštatovať, že u všetkých troch získaných povrchov dochádza k poklesu aktivity, tj. napätia smerujú ku kladnejším hodnotám.
Pri vzájomnom zrovnávaní účinku oboch druhov tryskacích prostriedkov, tj. DOT a oceľovej drviny, na koróznu odolnosť následne aplikovaných povlakov boli zistené zásadné rozdielnosti. Ide tu predovšetkým o tvorbu pľuzgierikov, ktoré mali rozdielny charakter u povrchov otryskaných DOT ako u povrchov otryskaných oceľovou drvinou. Zatiaľ čo pod pľuzgierikmi, vzniknutými na povlakoch aplikovaných na povrchy otryskané DOT neboli identifikované žiadne splodiny korózneho napadnutia oceľového základného materiálu, pľuzgieriky na povrchoch otryskaných oceľovou drvinou boli jedným z centier korózneho napadnutia základného materiálu.
Uvedený jav je možné vysvetliť účinkom reakcie koróznej atmosféry so základným kovovým povrchom, ktorý nesie stopy po znečistení použitým tryskacím prostriedkom - troskou. Keď hovoríme o znečistení, myslí sa tým sekundárne znečistenie zaprášením povrchu prachovými časticami DOT (konkrétne chemickými zlúčeninami na báze Ca, čo vyplýva z chemickej analýzy DOT).
Porovnaním koróznej odolnosti jednotlivých náterov aplikovaných na povrch otryskaný DOT bol najodolnejší náterový systém S 2003 + S 2013, menej odolný náterový systém S 2003 + C 2001 a najmenej náter AQUA DS. Pri aplikácii na povrch otryskaný oceľovou drvinou bol najodolnejší náterový systém S 2003 + S 2013, menej odolný náter AQUA DS a najmenej odolný náterový systém S 2003 + C 2001.
Cieľom experimentálnej práce bolo hodnotiť mikrogeometriu, aktivitu oceľového povrchu a koróznu odolnosť povlakov po tryskaní rôznymi druhmi tryskacích prostriedkov.
Na základe realizovaných výskumov je možné vysloviť záver, že najčlenitejší povrch sa dosahuje pri tryskaní korundom, čo je využívané pre predúpravu povrchov tryskaním pod povlaky.
Stanovenie optimálnej doby od tryskania po povlakovanie je podmienené vypracovaním nových metodík, ktoré umožnia určiť túto dobu. V práci bola použitá na hodnotenie aktivity povrchu metóda kontaktná, založená na zmene potenciálu dvojice elektróda - skúšobný povrch ponorom v elektrolyte.
Pri expozícii vzoriek vo vonkajšej atmosfére dochádza k znižovaniu aktivity povrchu chemickými reakciami medzi kovovým povrchom a vonkajšou atmosférou. Materiál nadobudne postupne ustálený potenciál, ktorý len mierne stúpa, a aktivita povrchu mierne klesá. Každým poklesom aktivity povrchu dochádza ku ďalšej degradácii juvenility. Uvedený záver odpovedá teoretickým poznatkom o aktivite povrchov, teda navrhnuté zariadenie ako aj použitá metodika merania v experimentoch je vhodná pre diagnostikovanie tryskaných povrchov z hľadiska ich aktivity.
Pri hodnotení koróznej odolnosti následne aplikovaných povlakov na povrchoch otryskaných rôznymi druhmi TP boli bezprostredne po tryskaní zistené rozdielnosti v ich prejavoch korózneho napadnutia. U povrchov otryskaných DOT bola zaznamenaná tvorba pľuzgierikov s odlišným charakterom ako u povrchov otryskaných OD. Pod pľuzgierikmi, vzniknutými na povlakoch aplikovaných na povrchy otryskané DOT, neboli identifikované splodiny korózneho napadnutia, na rozdiel od povrchov otryskaných OD, kde práve pľuzgieriky boli prejavom korózneho napadnutia základného oceľového materiálu. Túto rozdielnosť je možné vysvetliť znečisťujúcim účinkom DOT zaprášením kovového povrchu prašným podielom (sekundárne znečistenie), obsahujúcim CaO, ktoré reaguje s atmosférou v miestach pórov. Z uvedeného dôvodu využitie DOT ako TP sa javí reálne pod povlaky vykazujúce nízku pórovitosť alebo pre povlaky, u ktorých z estetického hľadiska tvorba pľuzgierikov nie je na závadu.
Príspevok bol spracovaný v rámci riešenia grantového vedeckého projektu MŠ SR VEGA č.1/2203/05.
Doc. V. Bačová, Ing. D. Draganovská
Katedra technológií a materiálov, Strojnícka fakulta TU Košice