Témata
Reklama

Průmyslové inženýrství v praxi

Již delší dobu se v MM Průmyslovém spektru systematicky věnujeme disciplíně průmyslové inženýrství. V naší retrospektivě jsme nyní dospěli do bodu, kdy začínáme představovat tuzemské a zahraniční subjekty - privátní či se státní účastí, které se tomuto oboru naplno věnují. Posledně jsme oslovili společnost API - Akademie produktivity a inovací, dnes jsme nabídli prostor Fraunhofer IPA Slovakia. Ke koncepci tohto seriálu nás především vedl neúprostný fakt postupného úpadu úrovně znalostí mladé generace a  jejich následné uplatnění v praktickém životě. Za stav této věci má bezesporu díl zodpovědnosti každý, kdo se na odborném vzdělávání jedince podílel. My jsme svůj úhled pohledu zaměřili na vysokoškolský stupeň - na současnou úroveň zde akreditovaných oborů strojních fakult. Zajímá nás, jak oslovují mladou generaci, co jim nabízejí a jak se zde za posledních cca 10 let změnil jejich přístup ke studentům.

Roman Dvořák

Je absolventem oboru Strojírenská technologie Fakulty strojní ČVUT v Praze, kde nakonec kombinovanou formu doktorského studia po dlouhých letech nedostudoval (...). V roce 1997 nastoupil do vydavatelství Vogel Publishing na post odborného redaktora vznikajícího strojírenského titulu MM Průmyslové spektrum. V roce 1999 přijal nabídku od německého vlastníka outsourcingovat titul do vlastního vydavatelství. 

Prof. Ján Košturiak

Vystudoval strojírenství a průmyslové inženýrství, dlouhoudobě spolupracoval s největší evropskou společností pro aplikovaný výzkum Fraunhofer, spolupracoval na vývoji systému Simple++ (dnes PlantSimulation) a na desítkách inovací s nadnárodními i domácími firmami – např. VW, Mercedes, Siemens. Je spoluzakladatel společnosti IPA Slovakia, zemědelského družstva Agrokruh, spolupracuje na vývoji customizovatelného eBiku a jeho aditivní výrobě, buduje vlastní Podnikatelskú univerzitu (www.podnikatelskauniverzita.sk) ve které propojuje inovátory a podnikatele, pracuje v komunitě Dobrý pastier (ozdobrypastier.eu), ve které se nachází 350 lidí z okraje společnosti návrat do života s pomocí podnikatelských aktivit. Inicioval založení partnerské sítě Inovato, jejíž je prezidentem. Žije mezi Varínem na Slovensku a Měrůtkami na Moravě s manželkou Milenou a dětmi Jánem, Lucii a Zuzanou. Věnuje se jízdě na horském kole, turistice a psaní knih.

Fraunhofer IPA Slovakia je spoločnosť spájajúca ľudí, ktorí sa venujú rozvoju priemyselného inžinierstva, vývoju nových metód a postupov v oblasti organizácie práce, produktivity, inovácií, kvality a strategického riadenia podnikov. Stojí za nimi Fraunhofer Gesellschaft a Fraunhofer IPA Stuttgart, jejich partnermi sú viaceré zahraničné univerzity, konzultačné a vzdelávacie spoločnosti a mnohí svetoví lídri z oblasti priemyselného inžinierstva. Fraunhofer IPA Slovakia má vyše 10-ročnú históriu, v ktorej pracovníci tejto medzinárodnej inštitúcie pracovali na stovkách projektov v priemyselných podnikoch a vytrénovali tisícky budí.

Predmet činnosti

Predovšetkým sa zabýva výskumom a vývojom v oblasti priemyselného inžinierstva a inovácií v prepojení na najväčšiu európsku spoločnosť pre aplikovaný výskum a inovácie - Fraunhofer Gesellschaft. Ďalej pak priemyselnými projekty a konzultáciami v oblasti rozvoja inovácii a produktivity a v neposlednej miere vzdelávaniu, tréningu a koučingu. Ke kľúčovým zákazníkom patrí medzinárodné koncerny a ich dodávatelia z oblasti automobilového priemyslu, strojárstva, elektrotechniky, chémie, potravinárstva. Ďalej domáce podniky v oblasti strojárstva, IT, elektrotechniky, chémie, potravinárstva, stavebníctva, služieb, výroby kníh atď.

Reklama
Reklama
Reklama
Jednou z náplní Fraunhofer IPA Slovakia je analýza stavajúceho a návrh nového produktívneho pracoviska.

Hlavné oblasti práce:

  • - Rýchle audity výkonnosti podnikových procesov ainovačnej schopnosti;
  • - Analýza ameranie práce, normovanie aštandardizácia;
  • - Produktívne pracovisko, ergonómia, chybuvzdornosť, vizualizácia, 6S;
  • - Materiálové toky alogistika;
  • - Výrobné bunky, optimalizácia avýstavba výrobných buniek;
  • - Zber výrobných údajov, výrobné ukazovatele ariadenie procesov vreálnom čase;
  • - TPM, SMED, kvalita vprocese;
  • - Mapovanie toku hodnôt;
  • - Štíhle výrobné, administratívne, vývojové alogistické procesy;
  • - Budovanie vlastnej sústavy riadenia;
  • - Realizácia podnikovej stratégie;
  • - Inovácie výrobkov, služieb aprocesov vrôznych odvetviach podnikania;
  • - Podpora podnikania, hľadanie príležitostí, rozvoj obchodných amarketingových procesov;
  • - Budovanie inovačného procesu vpodniku;
  • - Výrobné aprojektové tímy;
  • - Znižovanie nákladov azvyšovanie produktivity;
  • - Modelovanie asimulácia procesov;
  • - Lean Six Sigma;
  • - Teória obmedzení;
  • - Lean management;
  • - WOIS;
  • - Analýza, merania arozvoj ľudského potenciálu vpodniku.

Medzi typické výsledky práce Fraunhofer IPA Slovakia patrí: nový výrobok/služba, nové hodnoty pre zákazníka, nové výrobné a obchodné procesy, uvedenie výrobku na trh. Ďalej potom rýchly audit a séria workshopov - zvýšenie výkonnosti procesov o 20-30 %, redukcia nákladov o 10-15 %, redukcia nekvality o 30-40 %, skrátenie priebežných časov o 50 %, redukcia zásob o 30-40 %, návratnosť tréningového programu v polovici projektu, typický pomer medzi nákladmi a prínosmi projektu 1 : 7. Zameriava sa i na orientáciu na ľudí v podniku a rozvoj ich znalostí a know-how - vybudovanie podnikovej univerzity, systému merania znalostí a znalostných účtov.

-jk-

CPI - Centrum průmyslového inženýrství (partner Fraunhofer IPA Slovakia ) je vydavatelem časopisu Průmyslové inženýrství.

I v tomto díle jsme o pohled na technické školství a aktuální potřeby průmyslového inženýra v praxi požádali představitele výše zmíněné společnosti. Ptáme se tedy prezidenta IPA Slovakia profesora Jána Košturiaka.

Jaká je současná úroveň absolventa VŠ technického směru jak na Slovensku, tak i v CZ a jak vypadá jeho srovnání  se světem?

Nechcem zovšeobecňovať, lebo existujú výborné, dobré a podpriemerné pracoviská - tak u nás, ako aj v zahraničí. Mal som možnosť pracovať v oblasti vzdelávania PI na niektorých vysokých školách na Slovensku, v Českej republike, v Poľsku, Nemecku,  Rakúsku, Veľkej Británii, Taliansku, Grécku, a poznám niektoré pracoviská v USA a Japonsku. Môj názor je, že úroveň vysokých škôl u nás upadá a súčasný absolvent má úroveň absolventa priemyslovky spred 20 rokov. Hlavný dôvod vidím v úpadku vysokých škôl samotných, pretože úroveň školy nie je daná budovami a laboratóriami, ale úrovňou profesorov a asistentov. Toto je slabé miesto - z hľadiska odborného a často aj morálneho. Oproti svetu zaostávame hlavne v praktickom výcviku. Študenti presedia väčšinu štúdia v laviciach, kde dostávajú informácie. Chýbajú projekty prepojené na podniky a hlavne reálna činnosť v podniku, konkrétne akcie, kde by získavali študenti skutočné znalosti (nielen ich popisy). Pripadá mi to ako keby mladý muž 5 rokov študoval Kámasútru a nemal možnosť stretnúť skutočnú ženu. Zaostávame aj v tom, že preberáme staré veci zo zahraničia a málo vyvíjame svoje vlastné riešenia. Učíme študentov na prípadových štúdiách, čo bolo, ale treba ich pripravovať na to, čo bude. Teda na riešenie nových, neočakávaných situácií, ktoré ešte v knihách nie sú popísané. Žijeme v období permanentnej nestability a chaosu, čo si zatiaľ mnohé školy veľmi nevšimli. Keď si pozerám osnovy vysokých škôl a MBA programov, som často zhrozený. Niektoré pasáže môžu mať na absolventov škodlivý vplyv a bolo by lepšie vôbec ich neučiť. Školy by mali pomáhať ľuďom objavovať svoj vlastný talent, schopnosti a svet okolo seba, a nie memorovať veci, ktoré sa stali v minulosti. Mám pocit, že prežívame aj krízu medzinárodných autorít v oblasti priemyselného inžinierstva v Európe a v USA. Nemecká Refa podľa mňa zaspala dobu, podobne ako Institute of Industrial Engineers v Atlante. Priemyselné inžinierstvo musí ísť z výroby viac do predvýrobných etáp, zo zvyšovania produktivity do vytvárania hodnoty pre zákazníkov, od šetrenia k vytváraniu bohatstva, od redukcie pracovných miest k ich vytváraniu. Ďalšiu slabinu vzdelávania u nás vidím v tom, že školy vychovávajú ľudí pre výskum alebo pre zamestnanie sa v podniku. Chýba mi príprava ľudí na podnikanie a zakladanie vlastných firiem.  V oblasti postgraduálneho a celoživotného vzdelávania PI vidím veľký nárast vzdelávacích a poradenských firiem, ale chýba kvalita. Je veľa „rýchlokvašákov", ktorí vedia pekne prezentovať v powerpointoch, ale nie každý z nich vie presne, o čom hovorí. Je skôr výnimka, aby konzultanti vedeli aj prakticky urobiť to, čo sa pokúšajú svojim klientom poradiť. Ďalší problém vidím v predávaní „zázračných metód na úspech" namiesto skutočného pochopenia problému zákazníka a budovanie jeho vlastnej podnikovej sústavy.

Prof. Ing. Ján Košturiak, PhD., prezident Fraunhofer IPA Slovakia

Jaké je jejich uplatnění v praxi?

My si vyberáme talentovaných študentov a dávame im praktický výcvik, takže ich prechod do praxe je obyčajne bezproblémový. Novým programom je podnikateľská univerzita, kde pripravujeme ľudí na podnikanie a jediným testom a skúškou je úspech v podnikaní.  90 % našich absolventov sú však ľudia, ktorí už majú vzdelanie aj prax a potrebujú si ho rozšíriť alebo prehĺbiť - od podnikateľov, cez vrcholových manažérov, špecialistov až po majstrov, tímových predákov a radových pracovníkov. Tu je vzdelávanie priamo prepojené na prax a prebieha v praxi, takže o uplatnení nemá zmysel hovoriť. Napríklad pri ročnom vzdelávaní Master sme ochotní vrátiť poplatok za štúdium, ak do 6 mesiacov (teda v polovici štúdia) účastník túto sumu svojej firme nevráti späť na projekte a workshopoch. V podnikateľskej univerzite pracujeme na inováciách a podnikateľských modeloch a jediné kritérium „uplatnenia" je konkrétny výsledok. Dobré skúsenosti máme aj s budovaním podnikových tréningových centier a univerzít a s prípravou podnikových lektorov, trénerov a koučov - príkladom môže byť Fosfa univerzita v Břeclavi. Naši absolventi sú zameraní na akciu a na praktické zvládnutie svojich úloh a nie na prezentovanie toho, „ako by to mohlo byť".

Kde nacházejí uplatnění absolventi IPA Slovakia?

Klasické uplatnenie bola výroba, logistika alebo špecializované oddelenia priemyselného inžinierstva, lean, six sigma, kaizen a pod. V poslednom období máme stále viac absolventov v pozíciách manažér a podnikateľ, vývojový pracovník alebo manažér inovačných projektov. Mení sa aj štruktúra odvetví. V minulosti dominovali automobilky a ich dodávatelia a hlavne výrobné podniky v oblasti strojárstva a elektrotechniky. Dnes pribúdajú firmy v oblasti IT, služieb, stavebníctva, chémie a potravinárstva. Aj napriek vývoju mnohých nových a sofistikovaných metód v oblasti priemyselného inžinierstva, pre mňa táto disciplína zostáva stále disciplínou používania zdravého rozumu. A to je práve to, čo bolo v posledných rokoch z našich podnikov vytesnené a musíme sa k tomu vrátiť. Stačí sa pozrieť, koľko nezmyselných formulárov, auditov, koordinačných mítingov, zbytočných smerníc a štandardov, procesných máp, excelovských tabuliek a powerpointových prezentácii narobili v posledných rokoch konzultanti v podnikoch bez toho, aby bol jasný ich zmysel a použitie. Namiesto toho, aby sme nechali ľudí rozmýšľať, riešiť problémy a venovať sa reálnej akcii, vytvárame manuály, príručky a popisy akcií. Takže keby som to mal zhrnúť - najlepšie uplatnenie našich absolventov je tam, kde sa ešte používa zdravý rozum. Tým nechcem povedať, že my nevyužívame procesné mapy, simulácie, systémové prístupy k inováciám, optimalizačné metódy pre materiálové toky, logistiku a pod. Využívame. Dôležitý však nie je popis akcie, ale akcia samotná a jej výsledok. Dôležité nie je to, čo manažéri hovoria, ale to, čo v skutočnosti robia. Dôležitá je znalosť (akcia) a nie informácia (jej popis).

www.ipaslovakia.sk

<a href="//www.ipaslovakia.sk/" target="_blank">IPA Slovakia</a>

Roman Dvořák

roman.dvorak@mmspektrum.com

Reklama
Související články
Impulzy z nového světa podnikání

Žijeme ve světě akcelerující kvalitativní změny. Nejde o běžnou změnu z příruček podnikového řízení, ale o bezprecedentní, nejrychlejší a nejhlubší proměnu výroby, spotřeby, hodnot i chování – způsobu a stylu života jedinců, skupin i národů. Vše bude jinak, nic se nevrátí do starých kolejí. Vstupujeme do věku podnikatelství nebo podnikání, chcete-li. V něm zaujímá největší význam rozvoj podnikatelského myšlení.

Inovace v menších firmách

V posledních vydáních MM Průmyslového spektra jste měli možnost setkat se s názory profesora Jána Košturiaka, v nichž se zabýval představami a realitou štíhlého podniku. V rozhovoru, který jsme přetiskli v minulém čísle, jsme se celkem kriticky a otevřeně věnovali faktu, jak je u nás obecně chápán inovační proces. Realita byla dost skličující. Dnes svůj pohled na inovace zaměříme úžeji, a to na segment malých firem.

Firma a příroda mají k sobě blízko.
Více, než si myslíme.

Společnosti Fosfa je největším zpracovatelem žlutého fosforu v Evropě. Z něho pak vyrábí esenciální směsi zejména pro potravinářské i speciální průmyslové aplikace, které vyváží do více než 80 zemí světa. Vedle toho vyrábí také přírodní ekologické produkty, jako jsou přírodní prostředky péče o tělo i domácnost Feel Eco. Její záběr je ale širší, provozuje první českou vertikální farmu Feel Greens, ve které s pomocí hydroponie pěstuje microgreens, bylinky a saláty zcela bez jakýchkoliv pesticidů, GMO či růstových regulátorů.

Související články
Elektromobilita pro energetickou nezávislost

Téměř veškeré hlavní fosilní zdroje energie planety – ropa nebo uhlí, se nacházejí v nějak problematických oblastech, ať už místem, nebo politicky, či ekonomicky, a závislost na nich je snadno zneužitelná. Proto je snaha o energetickou samostatnost tak strategicky důležitá pro celou Evropu.

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama
Související články
Firmy oceňují studentskou mezioborovou spolupráci

Už po patnácté se na Západočeské univerzitě v Plzni uskutečnil ojedinělý výukový projekt DESING, v němž studenti z několika zdejších fakult pracují v multioborových týmech na tématech zadaných průmyslovými podniky. Vyvrcholením jeho, již 15. ročníku, byl jubilejní 10. mezinárodní workshop, který proběhl začátkem dubna ve Vědeckotechnickém parku Plzeň. Čtyři nejúspěšnější plzeňské a dva bavorské studentské týmy tu v anglicky vedených prezentacích představily návrhy svých technických produktů.

Česko a Sasko společně pro plasty

Pracovní skupina zabývající se technologiemi plastů a vláknových kompozitů se na Vysoké škole v Žitavě/Zhořelci (Hochschule Zittau/Görlitz) začala postupně ustavovat v zimním semestru roku 2015.

Výzkum, vývoj, simulace - z Čech až na konec světa

„Všeobecný přehled je vlastně to nejlepší, co styl vysokoškolského vzdělání v Česku mladým lidem dává. Ještě zlepšit jazyky a máme – s malou nadsázkou řečeno – celou Evropu v hrsti.“ To jsou slova Ing. Jakuba Jelínka, vedoucího Střediska virtuálních simulací v německé společnosti TÜV SÜD Czech, které se věnuje nejen zkušebnictví a testování.

Partnerství k podpoře a zviditelnění strojařiny

Česká republika se v současné době nachází v celé řadě oblastí na rozcestí. K těm nejzásadnějším patří školství, které od roku 1990 prochází dramatickým vývojem a stále hledá svoji optimální cestu, bohužel s velmi často měněnými cílovými souřadnicemi. Základním úkolem vzdělávacího systému vždy bylo připravit jedince nejen na život, a to v čím dál složitějším prostředí, ale jasnou součástí tohoto úkolu musí být u vysokých a středních škol – s podporou základních a mateřských – příprava na budoucí profesi s plnohodnotným a přínosným uplatněním na trhu práce.

Příklady táhnou aneb Mladí nechť jsou inspirací

Před dvěma lety jsme na stránkách MM Průmyslového spektra přinášeli rozhovory s úspěšnými absolventy technických škol, kteří našli uplatnění v zahraničí na zajímavých postech. Nyní se k této koncepci v rámci kampaně podpory technického vzdělávání vracíme a zaměříme se na tuzemské pozice. Vysoké školy a firmy bijí na poplach. V České republice je dlouhodobě velký nedostatek technicky vzdělaných lidí. Proto poptávka po technicích na trhu práce není překvapením. Vyvstává zde otázka, jak tuto situaci zlepšit. Odpověď není jednoduchá. Jen málo středoškoláků, kteří se rozmýšlejí, jakou cestou se bude ubírat jejich budoucí studium, přesvědčí argument téměř jistého zaměstnání v případě absolvování technického oboru. Mnohem větší výpovědní hodnotu mají ohlasy a názory lidí, kteří studium vysoké školy úspěšně absolvovali a nyní pracují na významných postech v technicky zaměřených firmách. Právě proto vám s nimi budeme každý měsíc přinášet rozhovory.

Příklady táhnou aneb Mladí nechť jsou inspirací

Před dvěma lety jsme na stránkách MM Průmyslového spektra přinášeli rozhovory s úspěšnými absolventy technických škol, kteří našli uplatnění v zahraničí na zajímavých postech. Nyní se k této koncepci vracíme.

Možnosti v prosperující firmě

Je na zaměstnanci, jak dokáže využít zavedený systém kariérního postupu a prosadit se třeba z pozice obráběče kovů na vyšší manažerský post, říká personalistka firmy Brück AM Drahomíra Smetáková.

Profesor Stanislav Hosnedl 80

V říjnu tohoto roku se prof. Stanislav Hosnedl dožívá významného životního jubilea 80 roků. V roce 1964 dokončil studia v oboru Konstrukce obráběcích strojů na VŠSE FST v Plzni. Roku 1984 získal vědecko-akademický titul CSc., který po revoluci, později v roce 1990, obhájil také na ČSAV Praha. V roce 1992 se habilitoval a konečně v roce 2002 byl jmenován profesorem pro obor Strojní inženýrství.

25. mezinárodní konference Hydraulika a pneumatika

Novotného lávka v centru Prahy bude ve dnech 8.–9. června 2022 hostit již 25. mezinárodní konferenci Hydraulika a pneumatika, jejímž cílem je výměna odborných zkušeností a nových poznatků ve výzkumu a vývoji hydraulických a pneumatických prvků a systémů.

Válka technologií a myšlení v krabici

Strategické myšlení předchází strategickému řízení, které je jen nástrojem. Bez skvělého strategického myšlení (proč a kam jdeme) nemůže být skvělé strategické řízení. Poučíme se z minulosti i ze slabých signálů budoucích trendů?

Reklama
Předplatné MM

Dostáváte vydání MM Průmyslového spektra občasně zdarma na základě vaší registrace? Nejste ještě členem naší velké strojařské rodiny? Změňte to a staňte se naším stálým čtenářem. 

Proč jsme nejlepší?

  • Autoři článků jsou špičkoví praktici a akademici 
  • Vysoký podíl redakčního obsahu
  • Úzká provázanost printového a on-line obsahu ve špičkové platformě

a mnoho dalších benefitů.

... již 25 let zkušeností s odbornou novinařinou

      Předplatit