V grafoch sú uvedené súhrnné znázornenie priebehu zmien potenciálov v závislosti na uhle dopadu TP (oceľová drvina). Výsledky merania preukázali, že so zväčšovaním uhla dopadu sa zvyšuje potenciál k negatívnejším hodnotám, čo naznačuje vyššiu aktivitu otryskaného povrchu. Najväčšia zmena nastala po otryskaní s TP o zrnitosti 0,9 mm pri uhle dopadu TP 90°. Z realizovaných meraní je tiež možné konštatovať, že s rastom veľkosti zrna TP dochádza k posunu elektródového potenciálu k negatívnejším hodnotám, čo má súvislosť s charakterom podpovrchovej vrstvy, pretože zrno väčšieho rozmeru ovplyvňuje spevnenie základného materiálu do väčšej hĺbky.
Z hľadiska deformačného účinku tryskacieho prostriedku, ktorý bol stanovený meraním priehybu otryskaného materiálu pomocou Almenovho testu pri rôznych uhloch dopadu bol nameraný najvyšší priehyb pri uhloch dopadu 75° a 90° a najnižší pri uhle 30°. Z experimentálnych výsledkov vyplýva, že maximálny deformačný účinok sa dosahuje pri vyšších uhloch dopadu TP. V súlade s logickým predpokladom je tiež možné konštatovať, že so zväčšujúcou sa hrúbkou tryskaného materiálu priehyb klesá. Túto skutočnosť je nutné zohľadniť pri predúprave súčiastok, na ktoré sú v prevádzkových podmienkach kladené zvýšené požiadavky z hľadiska ich rovinnosti ako aj pri predúprave adherendov lepených spojov.
Pokrytie povrchu pri tryskaní stopami jednotlivých zŕn TP závisí od množstva TP vrhnutého na otryskaný povrch. Pri otryskaní povrchu nutným množstvom TP je povrch úplne pokrytý stopami po dopade TP. Pri otryskaní väčším množstvom TP, ako je hodnota nutného množstva, môže dochádzať na základe miestneho vyčerpania plasticity k porušeniu - odlupovaniu - povrchových vrstiev základného materiálu.
Túto degradáciu materiálu čiastočne objasňuje delaminačná teória, ktorá študuje vznik a rast podpovrchvých trhlín a popisuje výraznú deformáciu povrchu pri opakovanom zaťažení. Proces delaminácie prebieha generovaním dislokácií v podpovrchovej vrstve, ich nahromadením a následnou tvorbou porúch a trhlín, ktoré sú často paralelné s otryskaným povrchom. Dochádza k odlupovaniu povrchových vrstiev, ktoré majú charakteristický šupinkový tvar.
Tryskaním sa získava, vzhľadom na intenzívne deformačné procesy v povrchových vrstvách odstránením medzivrstvy, vysoko aktívny povrch. Nové povrchy získané tryskaním sa vyznačujú rýchlym poklesom aktivity v dôsledku ich reakcie s okolitým prostredím, čo negatívne ovplyvňuje adhéziu povlakov aplikovaných na tieto povrchy. Znižovanie aktivity v závislosti na čase nás núti stanoviť minimálnu dobu medzi tryskaním a následnou tvorbou povlakov. Hodnoty aktivity nového povrchu sú výrazne ovplyvňované parametrami tryskania (uhol dopadu TP, veľkosť zrnitostnej frakcie). Navrhnutá a použitá metóda hodnotenia aktivity povrchu sa ukázala dostatočne výstižnou pre kvantifikáciu zmien sledovanej veličiny.
Pri rozbore deformačného účinku v procese tryskania je možné konštatovať, že pri rôznych uhloch dopadu použitých TP väčší priehyb bol dosiahnutý pri vyšších uhloch (75°, 90°). Deformácia otryskávaného materiálu stúpa so zmenšovaním sa jeho hrúbky a zväčšovaním sa rozmeru zrna TP.
Príspevok bol spracovaný v rámci riešenia grantového vedeckého projektu MŠ SR VEGA č. 1/2203/05.
Ing. J. Brezinová, Ing. D. Draganovská, Ing. J. Viňáš
Katedra technológií a materiálov, SjF TU Košice
Všechny obrázky, tabulky a grafy naleznete v tištěné podobě časopisu.