Témata
Reklama

Investície do kvality

11. 04. 2001

Keď som sa vyberala do súkromnej výrobnej firmy IMOS - ASEK, sídliacej v neveľkej obci Kalinkovo, ležiacej 18 km od Bratislavy, nevedela som o nej veľa. Azda iba to, že je toho času najväčšou firmou na Slovensku vyrábajúcou komponenty pre vzduchotechniku.

Pri návštevách slovenských firiem si nerobím dopredu nijaké predstavy, aby som nebola sklamaná. Často sú totiž vybavené vyhodenými zrepasovanými strojmi, pracujú so starými nevhodnými technológiami, nezriedka sú riadené ľuďmi bez potrebného vzdelania...
O to bolo moje prekvapenie väčšie a príjemnejšie, pretože som uvidela novú výrobnú halu s modernými CNC strojmi, novú administratívnu budovu, ktorá sa práve zariaďuje, konštrukčnú kanceláriu vybavenú počítačmi s najnovšími CAD/CAM programami a navyše som hovorila s ľuďmi, ktorí vedia pracovať.
Stretla som sa s generálnym riaditeľom Ing. Petrom Havlovičom, súčasne jedným z piatich majiteľov tejto firmy, a požiadala som ho o rozhovor.
Reklama
Reklama
Reklama

MM: Pán riaditeľ, môžete nám porozprávať, ako a kedy vznikla firma IMOS - ASEK?

Ing. Havlovič: Firmu založilo 5 spoločníkov v septembri roku 1990 prakticky bez kapitálu, bez "socialistickej" privatizácie, v podstate z odvahy pustiť sa do poriadnej práce. Aj keď v tom čase na Slovensku vznikali predovšetkým firmy zaoberajúce sa obchodom, nevyžadujúcevysoký vklad kapitálu, rozhodli sme sa staviť na výrobu. Urobili sme marketingový prieskum v oblasti vzduchotechniky a od roku 1991 sme sa upriamili na výrobu špeciálnych distribučných prvkov na reguláciu vzduchu. Tieto prvky sa v Československu vyrábali v obmedzenom sortimentev Dolnom Bousove. Ostatné prvky zabezpečujúce vyšší štandard vzduchotechniky a klimatizácie pre tzv. "inteligentnejšie" budovy sa dovážali z Nemecka a sporadicky z Francúzska.
Začali sme s vlastným vývojom týchto prvkov a pustili sme sa do ich výroby. Postupne sme vybudovali jednoúčelové výrobné linky a začali sme vyrábať prvky pre distribúciu vzduchu, ako sú výustky, regulačné klapky, protidažďové žalúzie a ostatné jednoduchšie prvky, akonapríklad tlmiče hluku apod.
Neskôr so zdokonaľovaním technológie sme začali rozširovať vývoj o prvky vyžadujúce vysoké nároky na design. A tak okrem investícií do budov - prvú výrobnú halu s kanceláriami sme postavili roku 1993 v Hamuliakove, susednej obci vedľa Kalinkova, roku 1998 výrobnú halu v Kalinkove a teraz sme tu dokončili i administratívnu budovu - sme sa zamerali na zavedenie špičkovej technológie od vývoja tvaru, konštrukcie a dokumentácie prvkov pomocou trojdimenzionálnej grafiky na počítačoch cez prípravu výroby s priamym riadením a výrobou CNC strojmi. Vďaka tomu sme dokázali veľmi rýchlo a kvalitne reagovať na potreby zákazníkov, a tak sa firma dostala do roviny dominantného výrobcu na slovenskom i českom trhuv oblasti výroby a dodávky prvkov pre všetky "inteligentné" budovy a priemyselné haly, ktoré sa predtým dovážali z nemeckej firmy Kranz, napr. veľkoobjemové výustky riadené servomotormi.

MM: Okrem slovenského trhu vyvážate aj do iných krajín?

Ing. Havlovič: Áno, začali sme sa úspešne presadzovať v krajinách EU a vrátane Českej republiky sa obrat z exportu pohybuje zhruba na úrovni 30 až 40 %. Naše komponenty sa montovali aj v Kuvajte, Nigérii, na Ukrajine, v Litve, Rakúsku, Rumunsku a Kazachstane.

MM: Môžete spomenúť aspoň niektoré inštalácie na Slovensku?

Ing. Havlovič: Firma sa presadila vo veľkých projektoch so zahraničnými investormi a súkromnými spoločnosťami. Pri štátnych objednávkach sme boli menej úspešní, lebo u nás ešte stále prevláda silný lobbizmus... Z veľkých projektov môžem spomenúť pilotnú halu pre prípravu výroby nového terénneho automobilu vo Volkswagene, hotel Carlton v Bratislave v spolupráci s francúzskou firmou Optimal, obchodný dom Poluss nemeckou firmou Nickel, nemocnicu - kardiovaskulárne centrum na Kramároch v Bratislave, výrobnú halu Johnson Controls v Martine a mnohé ďalšie vrátane bánk postavených do roku 1996.

MM: Koľko ľudí zamestnávate?

Ing. Havlovič: Nuž, firma začala od nuly. Dnes je to 188 pracovníkov, čo je priemerný stav. V rámci montáže a dodávky na kľúč v príslušnom regióne zamestnávame približne 50 ďalších externých montérov. S týmto kolektívom ľudí sme roku 2000 naplnili očakávané výsledky, t. j. obrat firmy bol cca 278 miliónov Sk a hrubý zisk 11 miliónov 158 tisíc Sk.

MM: Aká bola spolupráca s predstaviteľmi obce pri získavaní povolení na podnikanie v tomto regióne?

Ing. Havlovič:
Na začiatku nám veľmi pomohla starostka obce Hamuliakovo, pani Mária Lúčna. Musela doslova bojovať s poslancami, ktorí najskôr nášmu projektu nedôverovali. Brali všetko ako zbytočnú komplikáciu života. S odstupom 10 rokov aj obyvatelia obcí pochopili, že otvorenie firmy je pre nich nielen prínosom v zamestnanosti obyvateľov. V rámci rekvalifikácie sme dokázali z ľudí orientovaných na práce v poľnohospodárstve vychovať kvalifikovaných odborníkov, vytvorili sme im pracovné miesta so slušným finančným ohodnotením, odbremenili sme dopravu do Bratislavy, podieľame sa na rozvoji obce, na financovaní športových aktivít - napríklad sa pripravuje výstavba novej telocvične, kde dodáme kompletnú vzduchotechniku.

MM: Ako ste si na vznik a vybudovanie firmy zabezpečili financie, vari ste využili niektorý z podporných projektov štátu či PHARE?

Ing. Havlovič: Všetky programy v rámci investičného rozvoja firmy sme zabezpečovali z vlastných zdrojov a z úverových zdrojov komerčných bánk. Nič sme nedostali zadarmo, teda bez akýchkoľvek podporných fondov a programov. Napríklad z PHARE sme nemohli dostať financie preto, lebo tu bola hranica investícií do výšky 5 miliónov Sk. Nuž a naše investície za jeden rok sa pohybovali okolo 20 miliónov Sk. Tieto sme si zabezpečili z komerčných bánk, napriek tomu, že mnohí podnikatelia vo všeobecnosti nie sú s úverovou politikou spokojní. Stretli sme sa s veľkou ústretovosťou aj vďaka tomu, že sme zvolili cestu serióznosti (v tom čase bolo módou úvery nesplácať) a prvý úver sme splatili v trojročnom limite. V zápätí sme dostali v IRB ďalší úver, a keď sa dostala IRB do ťažkostí, v Bank Austria si preverili naše projekty, a keďže zistili, že sme pre nich zaujímavý klient, úver nám tiež poskytli a naďalej nás podporujú a pomáhajú nám v ďalšom rozvoji.

MM: Ako hodnotíte pomoc štátu podnikateľom? Nepociťujete nespravodlivosť pri rozdielnych podmienkach pre domácich a zahraničných podnikateľov? Mám na mysli daňové prázdniny pre zahraničných investorov.

Ing. Havlovič: Z úzkeho pohľadu malých a stredných podnikateľov, teda kategórie, kde sa zaraďuje aj naša firma, by som povedal, že je to proti nám. Prakticky vo všetkých vládnych uzneseniach doterajších slovenských vlád sa písalo o pomoci malým a stredným podnikateľom. Áno, len sa o pomoci píše a hovorí, je to iba formálna záležitosť. So skutočnou pomocou štátu sme sa do roku 2000 nestretli ani raz. Azda až teraz, pri získavaní certifikátu kvality ISO 9001. Vyhrali sme projekt financovaný z Nemecka. V rámci tohto programu a podpory Národnej agentúry Slovenska pre rozvoja podnikanie sme získali grant, ktorý nám zabezpečil bezodplatnú poradenskú činnosť z Nemecka a pri certifikačných procesoch v prvej etape sumu 70 620 Sk a v druhej etape sumu 112 300 Sk, čo je pri našich rozvojových programoch kvapka v mori výdavkov. My, malí a strední podnikatelia, nedostávame podporu štátu vo forme financií, čo nie je až také zlé, ako fakt, že nemáme kvalitné zákonodárstvo, ktoré by chránilo slušných a poctivýchpodnikateľov. Chápeme, že táto republika môže ísť dopredu len vtedy, ak budeme mať dostatok priamych zahraničných investícií. Bez nich sa ďalej nepohneme. Náš kapitál nie je schopný vytvoriť normálne prosperujúce prostredie. Teda toto rešpektujeme, aj keď je to na úkor domácich podnikateľov.

MM: Očakávate lepšiu legislatívu...

Ing. Havlovič: Legislatívu, ktorá zabezpečí ochranu podnikateľov, ktorí berú podnikanie vážne. Netreba ochraňovať dlžníkov a tunelárov, ale postaviť ich pred súd a potrestať. Taktiež rýchlejšie súdne rozhodovania. Vlečúce sa spory prehlbujú straty nielen finančné, ale aj morálne.

MM: Spomenuli ste certifikát kvality ISO 9001. Už ste ho získali, či ešte na tom pracujete?

Ing. Havlovič: Certifikát kvality ISO 9001 sme získali minulý rok v júli. Celá príprava trvala pol roka. Tento čas bol krátky iba vďaka tomu, že od začiatku existencie firmy sme kládli dôraz na kvalitu našich výrobkov. Vytvorení vlastného systému technológie zabezpečujúcej kvalitu výrobkov umožnilo prejsť na formálnu stránku dokumentácie a deklarácie de jure, čo bola ostatná fáza a pre nás v podstate jednoduchá. Teda vychádzali sme zo zabehnutých skúseností, z praxe, tie sme pretavili do dokumentácie, a tak sme certifikát pred spoločnosťou BVQI obhájili.

MM: Ďakujem vám za rozhovor a želám celému kolektívu firmy ďalšie úspešné kroky.

Za MM Průmyslové spektrum rozprávala sa a fotografovala Ing. Elena Kompauerová.
Ing. Peter Havlovič
generálny riaditeľ firmy IMOS - ASEK
Narodil sa 5. 2. 1954 v Bratislave. Po úspešnom absolvovaní Národohospodárskej fakulty VŠE v Bratislave pracoval 10 rokov vo Výskumnom ústave poľnohospodárskej techniky v Rovinke pri Bratislave. Roku 1990 sa stal spoluzakladateľom súkromnej firmy IMOS - ASEK, ktorú riadi ako generálny riaditeľ.
Reklama
Vydání #4
Kód článku: 10406
Datum: 11. 04. 2001
Rubrika: Management / Rozhovor
Autor:
Firmy
Související články
Jak ušetřit za energie: Využijte odpadní teplo

Řada průmyslových provozů využívá různé technologie, při nichž vzniká velké množství odpadního tepla. Tato draze získaná energie často uniká bez užitku, například ve formě odvodu horkých spalin komínem. Na druhé straně teplo potřebujeme na ohřívání vody nebo na vytápění. K tomu, abychom unikající teplo zadrželi a využili je tam, kde je ho potřeba, slouží technologie zpětného získávání neboli rekuperace tepelné energie.

Evropské trubky i kabely míří vzhůru

Na rozdíl od globálních trendů evropské závody na výrobu ocelových trubek svou produkci zvyšují. Ani optické kabely nezůstávají pozadu. Díky vybudování sítí s optickými kabely bude výkonnost širokopásmových sítí narůstat.

Technologie pro zpracování druhotného odpadu

Tváří v tvář současným náročným ekonomickým podmínkám závody na zpracování hliníku napříč celou Evropou hledají lepší a efektivnější způsoby, jak zpracovat druhotný kovový odpad. Z finančního hlediska je to logické, ale přináší to kromě zajímavých možností také komplikace.

Související články
Průmyslové chlazení

Nedávná tropická vedra vedla ke zvýšenému zájmu o problematiku chlazení a klimatizace. A podle meteorologů a klimatologů bychom se měli připravit na to, že horké dny nebyly rozhodně poslední.

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama
Související články
Servis průmyslových ventilátorů

Spolehlivý chod průmyslových ventilátorů má zásadní význam pro funkci mnoha technologických zařízení. Studie ukazují, že až 22 % energie spotřebované průmyslovými elektromotory připadá na ventilátory, a proto má jejich efektivní provoz také významný finanční přínos. Co však především ovlivňuje účinnost průmyslových ventilátorů a jak mohou konstruktéři optimalizovat jejich výkonnost?

Optimalizace řemenových pohonů a úspora energie

Řemenové pohony a potenciální úspory energie, které s nimi souvisejí, jsou často přehlíženy, protože konstruktéři a technici údržby se zaměřují pouze na výslednou podobu pohonu.

Tlakový vzduch na míru

Plynulá dodávka tlakového vzduchu je ve velké většině případů jednou ze základních podmínek zajištění plynulé výroby. Vyžaduje však vysoce efektivní kompresorovou techniku, což může být investičně nákladné. Společnost Kaeser Kompressoren proto přišla už před téměř 15 lety na český trh s výhodným řešením pod označením Sigma Air Utility, jež přesouvá takovéto investice do kategorie provozních nákladů. Služba Sigma Air Utility se osvědčila ve světě i u nás.

Patent jako impuls rozvoje

Nejsevernějším městem Bavorska je Coburg, krásné historické město s 42 tisíci obyvatel. Pochází odtud hned několik evropských panovnických rodů a k návštěvě zvou čtyři zachovalé zámky. Nás sem však nepřilákaly turistické zajímavosti, ale společnost Kaeser Kompressoren, jeden z předních světových výrobců technologií stlačeného vzduchu. Spolu se třemi desítkami distributorů a zákazníků v České republice jsme měli možnost podrobně si prohlédnout výrobní závody a v rozhovoru s manažery nahlédnout do budoucího vývoje světa kompresorů.

Stavme na pozitivním a fungujícím

Česko patřilo ke konci roku 2023 k zemím, jejichž ekonomika stále nedosáhla předcovidové úrovně. Hospodářský růst bude podle většiny ekonomů i v tomto roce velmi pomalý. Situaci komplikují nepříliš optimistické faktory, jako je nestabilita veřejných financí, výroba postavená na subdodávkách, nedostatečná infrastruktura a další. Když k tomu připočteme vnější geopolitické okolnosti, není situace příliš příznivá. A o tom, jak toto vše ovlivňuje automobilový průmysl a jak se zbavit stigmatu subdodavatelské země, jsme hovořili s Petrem Knapem, odborníkem společnosti EY pro automobilový průmysl.

O stavu ekonomiky a roli vůdců

V povídání s Janem Urbanem, vysokoškolským pedagogem, podnikovým poradcem, publicistou a autorem řady knih a článků, se prolíná řada myšlenek nedávno zesnulého profesora Milana Zeleného, i když se osobně nikdy nepotkali. Několik top manažerů a emeritních CEO, kterým jsme tento rozhovor poskytli před zveřejněním, doporučilo slova Jana Urbana tesat do kamene. V intencích uvažování excelentních ekonomů Zeleného i Urbana lze říci, že dosud panuje rozpor, který nastiňuje tento rozhovor: trend zaměňování popisu akce za akci samotnou se spíše prohlubuje místo toho, aby v praxi ustupoval – v politice, podnikání i ve vzdělávání.

Je nutné stanovit diagnózu a následně zvolit léčbu

Bohdan Wojnar vždy razil zásadu, že je třeba si všechno řádně odpracovat a každý den zkusit udělat něco navíc. Nikdy se nebránil novým věcem, trpělivě se je učil a s potřebnou dávkou štěstí se pak dostával k zajímavým pracovním příležitostem. Během čtyřiceti profesních let ušel cestu od chemického inženýra, přes dlouhou kariérou ve Volkswagenu Slovakia ve financích a controllingu až po člena představenstva za oblast HR ve Škoda Auto. Toto je dle jeho slov výhodou velkého koncernu, kdy nemusíte zůstat na jednom místě, u jednoho oboru a v jedné zemi. Tyto zkušenosti mu poskytly velký profesní přehled, ze kterého vycházejí témata aktuálního otevíracího rozhovoru MM Průmyslového spektra.

Je něco shnilého ve státě dánském

Historička ekonomie Antonie Doležalová tvrdí, že to, co prožíváme, je příležitostí. Čas prý ukáže, jestli bude promarněná, nebo využitá. My Češi jsme byli obdivováni pro svůj podnikatelský zápal. Jak jsme pilní a pracovití. Jak jsme jednotní a soudržní. Jak umíme odhodit své osobní zájmy ve prospěch celku. Jak jsme kulturní a vzdělaní. Jaká je ale současná realita?

Krize jako cesta k žádoucí změně

Hlavním životním mottem Ing. Vlastislava Břízy, majitele a generálního ředitele společnosti Koh-i-noor, je tvrzení, že kdo je připraven, není zaskočen. Společný rozhovor probíhal v intencích této jeho celoživotní strategie.

Kvalitní subdodavatelé se nemusí bát o zakázky

Energetická krize a válka na Ukrajině zasáhla především evropskou ekonomiku. Hospodářské kormidlo se den ze dne otočilo a jednotlivé státy začaly posilovat svoji obranyschopnost. Průmysl je více soustředěn na oblast obranného a bezpečnostního charakteru, a subdodavatelé tak mají šanci svůj byznys diverzifikovat. Co se podařilo a co by mohlo být lepší, v tomto zajímavém segmentu podnikání, jsme diskutovali s prezidentem Asociace obranného a bezpečnostního průmyslu ČR Jiřím Hynkem.

Reklama
Předplatné MM

Dostáváte vydání MM Průmyslového spektra občasně zdarma na základě vaší registrace? Nejste ještě členem naší velké strojařské rodiny? Změňte to a staňte se naším stálým čtenářem. 

Proč jsme nejlepší?

  • Autoři článků jsou špičkoví praktici a akademici 
  • Vysoký podíl redakčního obsahu
  • Úzká provázanost printového a on-line obsahu ve špičkové platformě

a mnoho dalších benefitů.

... již 25 let zkušeností s odbornou novinařinou

      Předplatit