Témata
Reklama

Investície do kvality

11. 04. 2001

Keď som sa vyberala do súkromnej výrobnej firmy IMOS - ASEK, sídliacej v neveľkej obci Kalinkovo, ležiacej 18 km od Bratislavy, nevedela som o nej veľa. Azda iba to, že je toho času najväčšou firmou na Slovensku vyrábajúcou komponenty pre vzduchotechniku.

Pri návštevách slovenských firiem si nerobím dopredu nijaké predstavy, aby som nebola sklamaná. Často sú totiž vybavené vyhodenými zrepasovanými strojmi, pracujú so starými nevhodnými technológiami, nezriedka sú riadené ľuďmi bez potrebného vzdelania...
O to bolo moje prekvapenie väčšie a príjemnejšie, pretože som uvidela novú výrobnú halu s modernými CNC strojmi, novú administratívnu budovu, ktorá sa práve zariaďuje, konštrukčnú kanceláriu vybavenú počítačmi s najnovšími CAD/CAM programami a navyše som hovorila s ľuďmi, ktorí vedia pracovať.
Stretla som sa s generálnym riaditeľom Ing. Petrom Havlovičom, súčasne jedným z piatich majiteľov tejto firmy, a požiadala som ho o rozhovor.
Reklama
Reklama
Reklama

MM: Pán riaditeľ, môžete nám porozprávať, ako a kedy vznikla firma IMOS - ASEK?

Ing. Havlovič: Firmu založilo 5 spoločníkov v septembri roku 1990 prakticky bez kapitálu, bez "socialistickej" privatizácie, v podstate z odvahy pustiť sa do poriadnej práce. Aj keď v tom čase na Slovensku vznikali predovšetkým firmy zaoberajúce sa obchodom, nevyžadujúcevysoký vklad kapitálu, rozhodli sme sa staviť na výrobu. Urobili sme marketingový prieskum v oblasti vzduchotechniky a od roku 1991 sme sa upriamili na výrobu špeciálnych distribučných prvkov na reguláciu vzduchu. Tieto prvky sa v Československu vyrábali v obmedzenom sortimentev Dolnom Bousove. Ostatné prvky zabezpečujúce vyšší štandard vzduchotechniky a klimatizácie pre tzv. "inteligentnejšie" budovy sa dovážali z Nemecka a sporadicky z Francúzska.
Začali sme s vlastným vývojom týchto prvkov a pustili sme sa do ich výroby. Postupne sme vybudovali jednoúčelové výrobné linky a začali sme vyrábať prvky pre distribúciu vzduchu, ako sú výustky, regulačné klapky, protidažďové žalúzie a ostatné jednoduchšie prvky, akonapríklad tlmiče hluku apod.
Neskôr so zdokonaľovaním technológie sme začali rozširovať vývoj o prvky vyžadujúce vysoké nároky na design. A tak okrem investícií do budov - prvú výrobnú halu s kanceláriami sme postavili roku 1993 v Hamuliakove, susednej obci vedľa Kalinkova, roku 1998 výrobnú halu v Kalinkove a teraz sme tu dokončili i administratívnu budovu - sme sa zamerali na zavedenie špičkovej technológie od vývoja tvaru, konštrukcie a dokumentácie prvkov pomocou trojdimenzionálnej grafiky na počítačoch cez prípravu výroby s priamym riadením a výrobou CNC strojmi. Vďaka tomu sme dokázali veľmi rýchlo a kvalitne reagovať na potreby zákazníkov, a tak sa firma dostala do roviny dominantného výrobcu na slovenskom i českom trhuv oblasti výroby a dodávky prvkov pre všetky "inteligentné" budovy a priemyselné haly, ktoré sa predtým dovážali z nemeckej firmy Kranz, napr. veľkoobjemové výustky riadené servomotormi.

MM: Okrem slovenského trhu vyvážate aj do iných krajín?

Ing. Havlovič: Áno, začali sme sa úspešne presadzovať v krajinách EU a vrátane Českej republiky sa obrat z exportu pohybuje zhruba na úrovni 30 až 40 %. Naše komponenty sa montovali aj v Kuvajte, Nigérii, na Ukrajine, v Litve, Rakúsku, Rumunsku a Kazachstane.

MM: Môžete spomenúť aspoň niektoré inštalácie na Slovensku?

Ing. Havlovič: Firma sa presadila vo veľkých projektoch so zahraničnými investormi a súkromnými spoločnosťami. Pri štátnych objednávkach sme boli menej úspešní, lebo u nás ešte stále prevláda silný lobbizmus... Z veľkých projektov môžem spomenúť pilotnú halu pre prípravu výroby nového terénneho automobilu vo Volkswagene, hotel Carlton v Bratislave v spolupráci s francúzskou firmou Optimal, obchodný dom Poluss nemeckou firmou Nickel, nemocnicu - kardiovaskulárne centrum na Kramároch v Bratislave, výrobnú halu Johnson Controls v Martine a mnohé ďalšie vrátane bánk postavených do roku 1996.

MM: Koľko ľudí zamestnávate?

Ing. Havlovič: Nuž, firma začala od nuly. Dnes je to 188 pracovníkov, čo je priemerný stav. V rámci montáže a dodávky na kľúč v príslušnom regióne zamestnávame približne 50 ďalších externých montérov. S týmto kolektívom ľudí sme roku 2000 naplnili očakávané výsledky, t. j. obrat firmy bol cca 278 miliónov Sk a hrubý zisk 11 miliónov 158 tisíc Sk.

MM: Aká bola spolupráca s predstaviteľmi obce pri získavaní povolení na podnikanie v tomto regióne?

Ing. Havlovič:
Na začiatku nám veľmi pomohla starostka obce Hamuliakovo, pani Mária Lúčna. Musela doslova bojovať s poslancami, ktorí najskôr nášmu projektu nedôverovali. Brali všetko ako zbytočnú komplikáciu života. S odstupom 10 rokov aj obyvatelia obcí pochopili, že otvorenie firmy je pre nich nielen prínosom v zamestnanosti obyvateľov. V rámci rekvalifikácie sme dokázali z ľudí orientovaných na práce v poľnohospodárstve vychovať kvalifikovaných odborníkov, vytvorili sme im pracovné miesta so slušným finančným ohodnotením, odbremenili sme dopravu do Bratislavy, podieľame sa na rozvoji obce, na financovaní športových aktivít - napríklad sa pripravuje výstavba novej telocvične, kde dodáme kompletnú vzduchotechniku.

MM: Ako ste si na vznik a vybudovanie firmy zabezpečili financie, vari ste využili niektorý z podporných projektov štátu či PHARE?

Ing. Havlovič: Všetky programy v rámci investičného rozvoja firmy sme zabezpečovali z vlastných zdrojov a z úverových zdrojov komerčných bánk. Nič sme nedostali zadarmo, teda bez akýchkoľvek podporných fondov a programov. Napríklad z PHARE sme nemohli dostať financie preto, lebo tu bola hranica investícií do výšky 5 miliónov Sk. Nuž a naše investície za jeden rok sa pohybovali okolo 20 miliónov Sk. Tieto sme si zabezpečili z komerčných bánk, napriek tomu, že mnohí podnikatelia vo všeobecnosti nie sú s úverovou politikou spokojní. Stretli sme sa s veľkou ústretovosťou aj vďaka tomu, že sme zvolili cestu serióznosti (v tom čase bolo módou úvery nesplácať) a prvý úver sme splatili v trojročnom limite. V zápätí sme dostali v IRB ďalší úver, a keď sa dostala IRB do ťažkostí, v Bank Austria si preverili naše projekty, a keďže zistili, že sme pre nich zaujímavý klient, úver nám tiež poskytli a naďalej nás podporujú a pomáhajú nám v ďalšom rozvoji.

MM: Ako hodnotíte pomoc štátu podnikateľom? Nepociťujete nespravodlivosť pri rozdielnych podmienkach pre domácich a zahraničných podnikateľov? Mám na mysli daňové prázdniny pre zahraničných investorov.

Ing. Havlovič: Z úzkeho pohľadu malých a stredných podnikateľov, teda kategórie, kde sa zaraďuje aj naša firma, by som povedal, že je to proti nám. Prakticky vo všetkých vládnych uzneseniach doterajších slovenských vlád sa písalo o pomoci malým a stredným podnikateľom. Áno, len sa o pomoci píše a hovorí, je to iba formálna záležitosť. So skutočnou pomocou štátu sme sa do roku 2000 nestretli ani raz. Azda až teraz, pri získavaní certifikátu kvality ISO 9001. Vyhrali sme projekt financovaný z Nemecka. V rámci tohto programu a podpory Národnej agentúry Slovenska pre rozvoja podnikanie sme získali grant, ktorý nám zabezpečil bezodplatnú poradenskú činnosť z Nemecka a pri certifikačných procesoch v prvej etape sumu 70 620 Sk a v druhej etape sumu 112 300 Sk, čo je pri našich rozvojových programoch kvapka v mori výdavkov. My, malí a strední podnikatelia, nedostávame podporu štátu vo forme financií, čo nie je až také zlé, ako fakt, že nemáme kvalitné zákonodárstvo, ktoré by chránilo slušných a poctivýchpodnikateľov. Chápeme, že táto republika môže ísť dopredu len vtedy, ak budeme mať dostatok priamych zahraničných investícií. Bez nich sa ďalej nepohneme. Náš kapitál nie je schopný vytvoriť normálne prosperujúce prostredie. Teda toto rešpektujeme, aj keď je to na úkor domácich podnikateľov.

MM: Očakávate lepšiu legislatívu...

Ing. Havlovič: Legislatívu, ktorá zabezpečí ochranu podnikateľov, ktorí berú podnikanie vážne. Netreba ochraňovať dlžníkov a tunelárov, ale postaviť ich pred súd a potrestať. Taktiež rýchlejšie súdne rozhodovania. Vlečúce sa spory prehlbujú straty nielen finančné, ale aj morálne.

MM: Spomenuli ste certifikát kvality ISO 9001. Už ste ho získali, či ešte na tom pracujete?

Ing. Havlovič: Certifikát kvality ISO 9001 sme získali minulý rok v júli. Celá príprava trvala pol roka. Tento čas bol krátky iba vďaka tomu, že od začiatku existencie firmy sme kládli dôraz na kvalitu našich výrobkov. Vytvorení vlastného systému technológie zabezpečujúcej kvalitu výrobkov umožnilo prejsť na formálnu stránku dokumentácie a deklarácie de jure, čo bola ostatná fáza a pre nás v podstate jednoduchá. Teda vychádzali sme zo zabehnutých skúseností, z praxe, tie sme pretavili do dokumentácie, a tak sme certifikát pred spoločnosťou BVQI obhájili.

MM: Ďakujem vám za rozhovor a želám celému kolektívu firmy ďalšie úspešné kroky.

Za MM Průmyslové spektrum rozprávala sa a fotografovala Ing. Elena Kompauerová.
Ing. Peter Havlovič
generálny riaditeľ firmy IMOS - ASEK
Narodil sa 5. 2. 1954 v Bratislave. Po úspešnom absolvovaní Národohospodárskej fakulty VŠE v Bratislave pracoval 10 rokov vo Výskumnom ústave poľnohospodárskej techniky v Rovinke pri Bratislave. Roku 1990 sa stal spoluzakladateľom súkromnej firmy IMOS - ASEK, ktorú riadi ako generálny riaditeľ.
Reklama
Vydání #4
Kód článku: 10406
Datum: 11. 04. 2001
Rubrika: Management / Rozhovor
Autor:
Firmy
Související články
Revoluce udržitelnosti: Dekarbonizace průmyslového tepla

Je-li řeč o snížení emisí v průmyslu, pozornost se upírá hlavně k elektřině. Hlavní částí spotřeby energie ve výrobě je teplo - od ohřevu materiálu přes sušení až po výrobu páry. Jeho dekarbonizace, tedy přechod od spalování fosilních paliv k nízkoemisním nebo bezemisním zdrojům, se proto stává jedním z klíčových kroků na cestě k udržitelnému průmyslu.

Systém čištění vzduchu, který roste s firmou

Zvýšená produkce je výzvou pro udržení čistého vzduchu. Zejména v těch kovodílnách, kde probíhají svářečské práce, patří funkční vzduchotechnika a její schopnost účinně čistit vzduch k základním podmínkám zdravého pracovního prostředí.

Jak ušetřit za energie: Využijte odpadní teplo

Řada průmyslových provozů využívá různé technologie, při nichž vzniká velké množství odpadního tepla. Tato draze získaná energie často uniká bez užitku, například ve formě odvodu horkých spalin komínem. Na druhé straně teplo potřebujeme na ohřívání vody nebo na vytápění. K tomu, abychom unikající teplo zadrželi a využili je tam, kde je ho potřeba, slouží technologie zpětného získávání neboli rekuperace tepelné energie.

Související články
Evropské trubky i kabely míří vzhůru

Na rozdíl od globálních trendů evropské závody na výrobu ocelových trubek svou produkci zvyšují. Ani optické kabely nezůstávají pozadu. Díky vybudování sítí s optickými kabely bude výkonnost širokopásmových sítí narůstat.

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama
Související články
Krizový manažer v kokpitu transformace českého letectví

Český letecký a kosmický průmysl nikdy nestál před takovou příležitostí — a zároveň takovým tlakem na výkon — jako dnes. Armáda přechází z ruských platforem na americké, nakupuje drony, v roce 2024 podepsala kontrakt na pořízení 24 strojů F-35A a hledá průmyslové partnery, kteří tuto transformaci zvládnou technicky i kapacitně. Na to, aby se z přezbrojovacích kontraktů staly skutečné investice do českých kompetencí, a ne jen nákupy ze zahraničí, dohlíží člověk ve dvou navzájem se prolínajících rolích: jako ředitel LOM Praha — státního podniku stojícího v centru servisní a výcvikové infrastruktury české armády, a od července 2025 jako prezident Asociace leteckého a kosmického průmyslu, sdružující 55 členů s obratem téměř 40 miliard korun. Tím člověkem je Mgr. Jiří Protiva.

Všude kolem nás jsou stroje

Když se řekne mechatronika, modulární motion struktury či dynamika obráběcích strojů, mnohým z nás se lehce zatočí hlava. Pro profesora Petera Demeče z košické TUKE je to však denní chléb, hobby i celoživotní láska v jednom. A že mu to ladí opravdu mistrovsky, potvrdil i letošní Mezinárodní strojírenský veletrh v Brně, odkud si odvezl ocenění Osobnost českého strojírenství, udělované z iniciativy MM Průmyslového spektra.

Kompasem firmy je její smysl

Proč by měl manažer místo otázky „jak“ začít otázkou „proč“? A co má společného Viktor Frankl s Nassimem Talebem? Na otázky Jana Košturiaka odpovídá Rastislav Silný, fyzik, podnikatel a autor knihy Ako prežiť a zvíťaziť v chaose dnešného sveta.

Od subdodávek k finalistům: Kam míří český export?

Doktor Rudolf Klepáček je fyzikální inženýr, který se stal architektem české exportní politiky. Od února 2026 stál v čele agentury CzechTrade a od srpna téhož roku vede novou státní agenturu CzechBusiness, která vznikla integrací CzechTradu a CzechInvestu do jednoho celku. V otevíracím rozhovoru pro MM Průmyslové spektrum mluví bez diplomatických zkratek: o tom, proč firmy navázané na automobilový průmysl jedou v zajetých kolejích, ze kterých by dávno měly vyskočit, proč LinkedIn nikdy nenahradí fyzické ověření obchodního partnera, a také proč je lokalizace slovem, na které české strojírenské firmy při exportu nejčastěji zapomínají.

Budoucnost, která se nedá "vyklikat" online

„Brno“ se v češtině stalo synonymem pro výstaviště. Tato věta není marketingová fráze – je to sociologický fakt, který potvrzují průzkumy. A přesto si každý ředitel firmy, který podepisuje fakturu za účast na veletrhu, dříve nebo později položí otázku: má to ještě smysl? Jan Kubata, generální ředitel společnosti Veletrhy Brno, na ni odpovídá z pozice, která je v Česku unikátní. Jeho pestrý životopis zahrnuje kapitoly od vrcholového sportovce přes úspěšného podnikatele a primátora až po šéfa zahraniční sítě agentury CzechTrade v Chicagu. Dnes stojí v čele největší veletržní správy ve střední Evropě a odpovídá za to, aby nejen Mezinárodní strojírenský veletrh zůstal relevantní i v době digitální transformace a tlaku na efektivitu.

Kdo bude stát u vašich strojů za pět let?

Otázka v titulku již dávno přestala být řečnická. Průmyslové firmy dnes bojují o každého technologa, CNC programátora či vývojového inženýra a začínají si uvědomovat, že řešení se nenachází na náborových portálech, ale v učebnách průmyslových škol. Spolupráce mezi školami a podniky však stále často závisí spíše na osobních vztazích než na funkčním systémovém nastavení. Petr Bannert, ředitel odboru středního, vyššího odborného a dalšího vzdělávání MŠMT, je člověkem, který má metodiku a strategii odborného školství v ČR doslova pod palcem.

AI překlad je rychlý, ale pozor na terminologii

Automatizovaný překlad dokumentů se v průmyslové praxi často používá k urychlení překladu technické dokumentace vcelku běžně. U návodů, servisních instrukcí, technických listů nebo interních standardů však nestačí, aby překlad „přibližně dával smysl“ – rozdílný překlad termínů totiž může znamenat zbytečné kontroly, opakované opravy i nejasnosti v komunikaci.

Bezpečnost není administrativa. Je to podmínka přežití

Genpor. Ing. Vladimír Vlček, Ph.D., MBA, zasvětil přes 40 let profesionální hasičině. Jako generální ředitel Hasičského záchranného sboru ČR velí sboru čítajícímu přes 92 000 hasičů, z čehož je zhruba 12 000 profesionálů a přibližně 80 000 dobrovolníků v obcích i podnicích. V otevíracím rozhovoru pro MM Průmyslové spektrum ale nepřichází jako ten, kdo hasí – přichází jako ten, kdo varuje. Moderní průmysl nasazuje lithiové baterie, vodík, lasery a aditivní výrobu. Každá z těchto technologií přináší jiný typ rizika. A systém požární ochrany za těmito změnami zaostává. Podle generála Vlčka to není problém hasičů. Je to problém manažerů, kteří si myslí, že bezpečnost je administrativa.

Revoluce není o technologiích, ale o lidech

Umělá inteligence přestává být v českém průmyslu abstraktním pojmem a stává se reálnou podporou efektivity konkrétních firem. (Nejen) o tom, jak vlastně AI v průmyslu správně využívat a zda jsou důležitější technologie, nebo lidé, jsme hovořili s Romanem Stolejdou ze společnosti Inovatix.

AI změní strojařinu k nepoznání

Pozvání k rozhovoru ze série „Jak to vidí autority v oboru AI“ přijal Jan Romportl, který patří k nejvýraznějším tvářím české AI scény, a to s unikátním přesahem od hlubokého akademického výzkumu až po vysoký byznys. Jako bývalý ředitel centra umělé inteligence v O2 Czech Republic a současný nezávislý konzultant pomáhá korporacím i státní správě pochopit nejen možnosti spojené s nástupem obecné umělé inteligence (AGI), ale i její rizika. Ve svých veřejných vystoupeních se často zaměřuje na strukturální změny společnosti, bezpečnostní rizika a filozoficko-technické aspekty AI.

Reklama
Předplatné MM

Dostáváte vydání MM Průmyslového spektra občasně zdarma na základě vaší registrace? Nejste ještě členem naší velké strojařské rodiny? Změňte to a staňte se naším stálým čtenářem. 

Proč jsme nejlepší?

  • Autoři článků jsou špičkoví praktici a akademici 
  • Vysoký podíl redakčního obsahu
  • Úzká provázanost printového a on-line obsahu ve špičkové platformě a mnoho dalších benefitů....  již 30 let zkušeností s odbornou novinařinou
Předplatit