Predsa ak ideálneho človeka postavím na úroveň človeka cítiaceho s inými ľuďmi a uvedomím si nevyhnutné podmienky zachovania života človeka, ak ideál priblížim k realite dneška, všetko sa javí veľmi nepravdepodobné. Možno sa mýlim, ale predsa sa nádejam, že človek dneška, znalý prírodných zákonov, prekoná svojvoľnosť správania a zahľadenia sa do seba samého. Mnohé škody spôsobené človekom sú nezvratné, ale riziko deštrukcie našej planéty vedie človeka k zmene. Človek sa v budúcnosti musí zbaviť sebaobdivu. Ak bude uznávať aj iných, ak pochopí a zapojí sa do procesu pomoci a podpory, môže nastať rovnováha produkcie a spotreby. Je pravda, že ideálny človek, ideálne konanie sú v súčasnosti nereálne, nemysliteľné. Pretože aj počas celosvetovej krízy sú bohatí ľudia, ktorí žijú v prepychu a nadkonzume, zratúvajú majetok, bažia po ďalšom a nevšímajú si biedu iných, hodnotných ľudí žijúcich v chudobe a skromnosti.