Stalo sa niečo, čomu sme dostatočne nevenovali pozornosť, hoci diktát času o sebe neustále dával znať! Zabudli sme na známu tézu, že „nič nie je také isté ako istota zmeny“! Nehľadiac na signály prírody, výstrahy a silnejúce prejavy nečakaných okolností v rozličných kútoch sveta, znevažujúc postrehy a exaktné merania vedcov zaoberajúcich sa vážnymi otázkami budúcnosti a prostredia v samom univerze. Úvahy o blížiacej sa katastrofe už málokto bral vážne, a tak sa rozbujnel názor, že ľudstvu už nehrozí nijaká katastrofa! Nemálo jedincov si chce ešte užiť život! Rajtujú po svete, samozrejme lietadlom, doprajú si najlepšie hotely a mnohí „výtečníci“ vnášajú všade, kde sa to len dá, pach výnimočnosti a očakávajú, že ich celý svet bude obdivovať. Možno aj v dobrej chvíľke zanôtia slová autorskej dvojice Jiřího Voskovca a Jana Wericha „Život je jen náhoda, nečekane ruku nám podá...“. Možno sa aj nadchýnajú dobre zapamätateľnou a približovanou umeleckou podstatou textu v klaunskom zosobnení. Dokonca tlieskajú aj artistickým parádam, ktorým v podstate neporozumeli.