MM: V Německu je Industrie 4.0 hnací silou rozvoje. Připadá mi ale, že jde jen o marketing.
Prof. Gregor: Marketing je súčasťou každého procesu zmeny, ktorý má byť úspešný. Nie je na tom nič zlého. Ja chápem Priemysel 4.0 ako dlhodobý proces. Ako v iných prípadoch, aj v prípade Priemyslu 4.0, má toto hnutie svojich zástancov i odporcov. Prof. Vladimír Mařík z ČVUT v Praze ukázal, že štvrtá priemyselná revolúcia je skutočnou revolúciou – je riadeným procesom. Digitalizácia je hnacou silou tejto revolúcie a kyberneticko-fyzikálne systémy sú nástrojom pre realizáciu zmien. V jej priebehu sa menia viaceré základné paradigmy. Zmeny nadobúdajú exponenciálny charakter. Revolučné zmeny stavajú na minulých úspechoch a využívajú všetko dobré z existujúcich riešení, ináč by to nemalo zmysel.
Nemecko patrí medzi najsilnejších priemyselných výrobcov vo svete s najvyšším inovačným potenciálom. Zo svojej skúsenosti viem, že keď Nemci s niečím začnú, tak to aj dovedú do úspešného konca. Naša firma CEIT patrí medzi vedúce slovenské spoločnosti vo vývoji a aplikáciách riešení pre Priemysel 4.0. Na označení nezáleží, záleží na obsahu a schopnosti úspešne ho implementovať.
MM: A umělá inteligence?
Prof. Gregor: Základnými kameňmi štvrtej priemyselnej revolúcie sú digitalizácia a kyberneticko-fyzikálne systémy, podporené pokrokovými technológiami, medzi ktoré patrí aj umelá inteligencia. Už v roku 1993 navrhol prof. H. J. Warnecke decentrálne štruktúry – fraktály – pre nové výrobné prostredie, čím vyprovokoval v Nemecku úvahy o kyberneticko-fyzikálnych systémoch.
Priemysel 4.0 je vízia, naznačujúca cestu, ktorou by sa mali podniky uberať. Každý podnik si však musí hľadať svoju vlastnú cestu a spôsoby, akými uplatní nové technológie a princípy. Každý podnik musí definovať vlastný spôsob migrácie svojich technológií a systémov na štandardy Priemyslu 4.0.
Umelá inteligencia predstavuje obrovské potenciály v ďalšom rozvoji výroby. V oblasti umelej inteligencie prebieha búrlivý, no pred verejnosťou utajený vývoj. Prognostik a úspešný vynálezca, riaditeľ výskumu vo firme Google, Ray Kurzweil, hovorí o konvergencii, tvrdí, že ľudská a strojová inteligencia sa postupne približujú až nakoniec splynú. Odhaduje, že už v roku 2045 budú počítače inteligentnejšie ako človek. Tento časový bod je označovaný ako singularita. Čo bude nasledovať po singularite nedokáže dnes nik predikovať.
Vedci sa v súčasnosti pokúšajú definovať prvky a úroveň „všeobecnej“ inteligencie, ktorá predstavuje hraničnú inteligenciu človeka, ktorú označujú symbolom AGI (Artificial General Intelligence). Exponenciálny vývoj v oblasti umelej inteligencie bude viesť k superrýchlemu prekročeniu inteligencie človeka a vzniku takzvanej umelej superinteligencie – ASI (Artificial Super Intelligence), keď ďalšie zdokonaľovanie umelej inteligencie už budú vykonávať počítače.
MM: Myslíte si, že již lze výpočetní technice svěřit důležitá rozhodnutí?
Prof. Gregor: Myslím si, že určite nie. Aj keď už žijeme v čase, keď stroje v mnohých oblastiach začínajú riadiť ľudí, v žiadnom prípade by sme nemali dovoliť, aby dôležité rozhodnutia robili bez dozoru človeka.
MM: Jak se ověřuje kvalita řídicích systémů?
Prof. Gregor: Na testovanie riadiacich systémov existuje celý súbor metód. Jednoduché metódy umožňujú trasovanie, animáciu a vizualizáciu. Štandardne sú využívané simulačné metódy a pri overovaní riadiacich programov bývajú rozšírené aj o emulačné funkcionality. V prípade komplikovaných systémov, akými sú napríklad robotizované výrobné bunky, je využívaná virtuálna realita a technológia známa ako digitálne dvojča. Tieto systémy sú využívané pre virtuálne uvádzanie do prevádzky – Virtual Commissioning – a ich hlavným cieľom je redukovať čas na bezpečné uvedenie systému do prevádzky – Ramp up Time.
MM: Za svůj život jste dokázal spoustu věcí. Máte z toho radost?
Prof. Gregor: Je dobrý pocit pozorovať minulé úspechy, no život ide ďalej a ja vidím nové výzvy. Pozerám sa do budúcnosti. Snažím sa porozumieť, čo prinesú dnešné zmeny v budúcnosti a hľadať spôsoby, ako sa na takéto zmeny pripraviť. Rakúsky ekonóm J. Schumpeter hovoril o pozitívnej deštrukcii, o búraní starého a jeho nahradení novým, efektívnejším. Tak to robí príroda. Inovácie vyžadujú odvahu a trvalé úsilie. Dnešný svet je oveľa dynamickejší, ako to bolo v posledných dekádach 20. storočia. To, čo bolo progresívne pred piatimi rokmi, sa stalo rutinou, ktorú môžu využívať všetci konkurenti. Vývoj nemožno zastaviť. Je ťažké porovnávať procesy v našich továrňach deväťdesiatych rokov minulého storočia s tými dnešnými. Ľudstvo dosiahlo v relatívne krátkom čase obrovský technologický pokrok, je to úcty hodné. No na druhej strane ešte stále vo svete existuje strašná chudoba, vojny, konflikty. Toto nie je o peniazoch, investíciách, umelej inteligencii, robotoch, je to o morálke a postoji ľudí.